Fantasy filmy počas celých desaťročí predstavili množstvo ikonických monštier, ktoré výrazne ovplyvnili celý žáner. Tvorcovia často kombinovali desivý vzhľad s neuveriteľnou kreativitou, vďaka čomu vznikli bytosti, na ktoré fanúšikovia dodnes nezabudli. Tie najlepšie príšery navyše nefungujú iba ako obyčajné stroje na za*íjanie.
Mnohé z nich ukrývajú tragické príbehy, psychologickú symboliku alebo hlbší význam pre celý svet filmu. Hororové filmy dlhé roky zobrazovali monštrá hlavne ako stelesnenie sm*ti, chaosu a strachu. Postupne sa však začali objavovať komplikovanejšie príbehy, ktoré skúmali paranoju, osamelosť či ľudskosť ukrytú za desivým vzhľadom.
Výborným príkladom zostáva The Thing od Johna Carpentera, kde hrôza nevzniká iba z monštra samotného, ale aj z nedôvery medzi postavami. Režisér Guillermo del Toro zároveň ukázal, že monštrá dokážu rozprávať mimoriadne emotívne a ľudské príbehy.
Vo filme Pan’s Labyrinth vytvoril desivého Pale Mana, zatiaľ čo The Shape of Water obrátil tradičné predstavy o monštrách úplne naruby. Práve preto si najlepšie fantasy príšery získali status legiend. Nevyvolávajú iba strach, ale zároveň nútia divákov premýšľať nad tým, čo vlastne skutočné monštrum znamená.
Nazgûl predstavuje monštrá v Pánovi prsteňov
Už od prvého filmu Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa sa objavilo množstvo ikonických monštier, od Balroga až po obrovské pavúky či škriatkov. Napriek tomu mnohí fanúšikovia považujú Nazgûlov za najdesivejšie bytosti celej Stredozeme. Títo temní jazdci totiž dokonale vystihujú hlavné témy Tolkienovho sveta – skazu spôsobenú túžbou po moci a nesm*teľnosti.
Nazgûl kedysi patrili medzi obyčajných ľudí, ktorých Sauron zlákal darom deviatich prsteňov. Túžba po večnom živote ich však postupne pripravila o vlastnú identitu, až sa zmenili na prízračných otrokov Temného pána. Od tej chvíle existovali iba preto, aby plnili jeho rozkazy a šírili strach naprieč celou Stredozemou.
Ich prvé objavenie v Spoločenstve prsteňa patrí medzi najikonickejšie momenty fantasy filmu. Zahalení do čiernych plášťov, sprevádzaní mrazivým krikom a aurou beznádeje, pôsobia Nazgûlovia ako stelesnenie sm*ti samotnej. Práve kombinácia tragického pôvodu a desivého vzhľadu z nich vytvorila jedny z najpamätnejších fantasy monštier všetkých čias.
Monštrá z Frankensteina od Guillerma Del Tora
Režisér Guillermo del Toro si počas kariéry získal povesť tvorcu, ktorý dokáže premieňať monštrá na mimoriadne emotívne a tragické postavy. Práve jeho verzia Frankensteina posúva slávny príbeh do ešte temnejšej a psychologickejšej roviny.
Obrovskú pozornosť si získal hlavne Jacob Elordi, ktorý stvárnil samotné monštrum s prekvapivou dávkou emócií, bolesti a zraniteľnosti. Jeho výkon mnohí kritici označili za jeden z najsilnejších prvkov celého filmu. Namiesto obyčajného netvora totiž diváci sledujú bytosť odsúdenú na samotu, odmietnutie a neustále utrpenie.
Film zároveň zdôrazňuje myšlienku, že skutočné monštrum nemusí predstavovať samotný výtvor, ale jeho tvorca. Victor Frankenstein svoj experiment priviedol na svet, no následne sa od neho odvrátil a ponechal ho napospas krutému svetu. Jediné puto, ktoré monštru zostalo, predstavuje bolestivé spojenie s vlastným stvoriteľom.
Del Toro navyše kombinuje nádherné vizuálne efekty s mimoriadne citlivým spracovaním postáv. Vďaka tomu vznikla jedna z najkomplexnejších a najľudskejších verzií Frankensteinovho monštra v histórii filmu.
Drak Smaug z Hobbita od Tolkiena
Smaug patrí medzi najikonickejších drakov fantasy histórie a zároveň predstavuje jednu z najväčších predností filmu The Hobbit: The Desolation of Smaug. Obrovský drak ukrytý v Osamelej hore okamžite zaujal fanúšikov svojím desivým vzhľadom, inteligenciou aj ničivou silou.
Výrazný podiel na popularite postavy má aj Benedict Cumberbatch, ktorý Smaugovi prepožičal hlas plný hnevu, manipulácie a chladnej vypočítavosti. Na rozdiel od mnohých iných Tolkienových nepriateľov nepôsobí iba ako obyčajný drak. Smaug premýšľa, provokuje, zastrašuje a dokonale si uvedomuje vlastnú moc.
Jeho obrovské telo pokryté zlatými odleskami, spaľujúci oheň a schopnosť ničiť celé mestá z neho vytvorili jedného z najdesivejších protivníkov celej Stredozeme. Práve stretnutie s ním patrí medzi najnapínavejšie momenty celej hobitej trilógie.
Tolkienove draky často symbolizujú chamtivosť, deštrukciu a nenásytnosť, no Smaug tieto vlastnosti posúva na úplne novú úroveň. Vďaka spojeniu inteligencie, brutality a charizmy ho mnohí fanúšikovia dodnes označujú za najlepšie spracovaného filmového draka všetkých čias.
Dementori z Harryho Pottera prinášajú strach a depresie
V snímke Harry Potter a Väzeň z Azkabanu sa objavilo množstvo nebezpečných tvorov, no najmrazivejšiu atmosféru často vytvárali práve Dementori. Tieto temné bytosti slúžili ako strážcovia väznice Azkaban a už pri prvom objavení vyvolávali pocit absolútnej beznádeje. Ich prítomnosť totiž vysávala z ľudí radosť, nádej aj šťastné spomienky.
Najdesivejšie pôsobia hlavne počas úvodných scén, keď diváci ešte netušia, čo vlastne predstavujú. Zahalené postavy s roztrhanými plášťami sa pohybujú pomaly, no zároveň vyvolávajú obrovský strach ešte skôr, než zaútočia. Obete po kontakte s nimi často zostávajú psychicky zlomené a prázdne.
Postupne však Harry Potter a jeho priatelia zistia, že proti Dementorom existuje obrana v podobe Patronusa. Táto schopnosť zároveň symbolizuje boj proti temnote, strachu a vnútornému utrpeniu.
Práve preto si Dementori získali výnimočné miesto medzi fantasy monštrami. Nepredstavujú iba fyzickú hrozbu, ale aj metaforu depresie a psychickej bolesti. V kombinácii s desivým dizajnom a pochmúrnou atmosférou patria medzi najikonickejšie a najstrašidelnejšie bytosti filmovej histórie.
No-Face predstavuje vrchol pre všetky monštrá
Spirited Away mnohí fanúšikovia aj kritici označujú za najlepší animovaný film 21. storočia. Veľký podiel na tom má aj záhadná bytosť No-Face, ktorá patrí medzi najneobyčajnejšie fantasy monštrá vôbec. Na prvý pohľad pôsobí desivo a neprirodzene, no postupne sa ukazuje, že jeho skutočný význam siaha omnoho hlbšie.
No-Face totiž funguje ako zrkadlo sveta okolo seba. Ide o osamelú bytosť, ktorá absorbuje emócie, správanie a túžby ľudí vo svojom okolí. Po príchode do kúpeľného domu začne preberať chamtivosť, nenásytnosť a egoizmus zamestnancov, čo postupne vedie k chaosu a deštrukcii. Čím viac negativity prijíma, tým nebezpečnejším sa stáva.
Film však zároveň ukazuje, že monštrá nevznikajú iba zo zla samotného. Keď No-Face prvýkrát zažije skutočnú láskavosť a pochopenie, jeho správanie sa začne meniť. Práve tento moment odhaľuje jednu z najdôležitejších myšlienok celého filmu.
Hayao Miyazaki tak prostredníctvom No-Facea vytvoril bytosť, ktorá nereprezentuje iba strach, ale aj ľudské slabosti, osamelosť a potrebu prijatia. Preto dodnes patrí medzi najikonickejšie fantasy monštrá filmovej histórie.
