S pripravovaným filmom X-Men stúpa na popularite aj postava Rogue, ktorú bude hrať Inde Navarrette. Vedeli ste však, že Rogue nebola vždy obľúbenou členkou X-Men? Začínala ako záporáčka, ktorá svoju silu a schopnosť lietať ukradla Ms. Marvel. Môže za to komiks Avengers Annual #10, ktorý vyšiel v roku 1981 a práve oslavuje 45 rokov.
Tento komiks nám však nedal iba Rogue. Jeho scenárista sa v ňom snaží napraviť jeden z najkontroverznejších momentov v histórii Marvel komiksov. A kresliar, ktorý ho nakreslil, ovplyvnil celú generáciu výtvarníkov. Pozrime sa, prečo sa k tomuto číslu oplatí vrátiť aj dnes.
Šťastný koniec, ktorý nebol šťastný
Annual napísal Chris Claremont, autor Uncanny X-Men. Poznáme ho aj vďaka slávnym príbehom ako Dark Phoenix Saga či Days of Future Past. Príbeh vznikol ako odozva na kontroverzný Avengers #200. V ňom tvorcovia Michelinie, Pérez, Layton a Shooter veľmi necitlivo zaobchádzali s Carol Danvers alias Ms. Marvel.
V Avengers #200 Carol uniesol Marcus, mocná bytosť z dimenzie Limbo. Zmanipuloval ju a poslal späť na Zem. Tam za pár dní donosila dieťa – samotného Marcusa, ktorý tak z Limba unikol. Na Zemi však zostať nemohol, pretože ho Limbo stále viazalo. Carol, stále pod jeho vplyvom, odišla s ním. Avengers ju nechali ísť a príbeh to podal ako šťastný koniec.
Prvý dotyk Rogue
Príbeh sa začína pádom ženy z mostu Golden Gate, ktorú zachráni Jessica Drew alias Spider-Woman. V nemocnici sa dozvie, že záhadná žena je Carol Danvers. Jessica privolá Charlesa Xaviera, ktorý zistí že Carol je tabula rasa – telo bez vlastného vedomia. Dokáže jej však pomôcť. Tu vidíme poslednú vec, ktorú si Carol pamätá – svoju útočníčku. Tak sa prvýkrát objaví Rogue.
Rogue dokáže dotykom dočasne prevziať schopnosti iných. Pri Ms. Marvel to však prehnala a držala ju príliš dlho. Natrvalo jej tak vzala nadľudskú silu, lietanie aj myšlienky – a takmer ju z*bila, no útok v komikse nevidíme. Pôvodne mal vyjsť v Ms. Marvel #25, séria však skončila číslom 23. Čitatelia sa ho tak dočkali až v roku 1992 v Marvel Super-Heroes #11.
V pozadí nemocničnej scény tiež môžeme vidieť malé dievčatko, ktoré sa volá Maddy Pryor. Rovnako sa volá Madelyne Pryor, ktorá prišla do Uncanny X-Men o dva roky neskôr a ukázala sa ako klon Jean Grey. Nejde však o tú istú postavu – Claremontovi sa meno ľúbilo a prevzal ho od britskej speváčky Maddy Prior.
Potom vidíme, ako Rogue prepadla aj Captaina Americu a Thora. Medzitým Mystique premôže Iron Mana a Avengers zistia, že niečo nie je v poriadku. Rogue vystopujú do väzenia Ryker’s Island. Spolu s Mystique sa tam snaží vyslobodiť zvyšných členov Brotherhood of Evil Mutants. Avengers im plány prekazia, no Rogue a Mystique ujdú.
Keď Avengers zlyhali
Po súboji s Brotherhood of Evil Mutants prichádza to najdôležitejšie – a Avengers pri tom nevyzerajú veľmi ako „good guys“. Dozvieme sa, čo sa s Carol dialo po odchode s Marcusom. Keďže sa Marcus narodil na Zemi, plynul mu v Limbe čas rýchlejšie, a tak rýchlo zostarol a z*mrel. Carol sa potom podarilo vrátiť a teraz konfrontuje svojich kolegov.
Práve táto konfrontácia je Claremontovou odpoveďou na #200 a snahou o nápravu postavy. Carol pri nej Thorovi dokonca vrazí facku. V monológu im vyčíta, že sa o ňu nezaujímali. Pripomenie im, že byť hrdinom neznamená len bojovať so zloduchmi. Hrdinovia majú byť vzormi a ukazovať, čím človek môže byť, nie to, čím je.
Nesúď komiks podľa obálky
Annual zaujme už na prvý pohľad obálkou. Je ikonická, zapamätateľná – a vyzerá ako menu z lacnej reštaurácie. Michael Golden, ktorý kreslil vnútro, pritom načrtol vlastnú verziu, na ktorej stála Rogue nad Avengers, ktorých práve zdolala. Namiesto nej však použili obálku Ala Milgroma. Na Goldenovom návrhu totiž nezostalo miesto pre súťažný banner.
Ironické je, že Rogue sa na publikovanú obálku vôbec nedostala. Aj šéfredaktor Jim Shooter neskôr priznal, že obálka pôsobí, akoby ju zlepili na poslednú chvíľu.
Goldenove kresby vo vnútri sú však úžasné. Golden zachováva klasickú mriežku 3 × 3, akú poznáme zo starších komiksov. Tu a tam ju však rozbije väčším alebo nepravidelným panelom. Vďaka tomu pôsobí kresba na rok 1981 moderne. V akčných sekvenciách sa zameriava na dynamiku a postavy, zatiaľ čo pozadie necháva na čitateľovu predstavivosť.
Ak vám niektoré kresby a hlavne tváre pripomínajú Todda McFarlana, nie je to náhoda. Golden patrí medzi výtvarníkov, ktorí McFarlana ovplyvnili. To môžeme vidieť na scénach, kde je detailný záber na hlavy postáv – veľké oči, ostré črty a množstvo detailov.
Ako obstojí po 45 rokoch?
Rogue po tomto čísle dlho nezostala len záporáčkou. Iní scenáristi ju totiž bez Claremontovho súhlasu začali používať v sériách Rom a Dazzler. Aj preto ju v roku 1983 presunul k X-Menom, aby si nad ňou udržal kontrolu. Z bývalej záporáčky sa postupne stala jedna z najobľúbenejších členiek tímu.
Avengers Annual #10 je dobré čítanie aj po 45 rokoch. Aj bez znalosti historického kontextu ide o jeden z najlepších samostatných komiksových príbehov. Niekomu však nemusí sadnúť Claremontov štýl písania, ktorý je oproti moderným komiksom oveľa zhovorčivejší.
Ak sa však cez bubliny plné textu prenesiete, odmenou je príbeh, bez ktorého by Rogue ani Captain Marvel neboli tým, čím sú dnes. A keď Rogue v máji 2028 príde do kín, budete vedieť, kde sa to celé začalo.
