Kruté leto od Jozefa Kariku predstavuje návrat obľúbeného slovenského autora do prostredia organizovaného zločinu. Túto jeseň sa totiž rozhodol odložiť nadprirodzenú hrôzu a opäť nás zaviesť do sveta, v ktorom ľudský život nemá veľkú hodnotu, minulosť sa neustále pripomína a zdanlivo bezvýznamné rozhodnutia môžu mať fatálne následky.
Fanúšikovia autorových hororových príbehov však tentoraz dostávajú trochu iný zážitok. Namiesto všadeprítomného strachu z neznámeho sa Karika sústreďuje na psychológiu postáv, ich vzájomné prepojenia a postupné odhaľovanie súvislostí. Otázkou zostáva, či tento prístup dokáže vyvolať rovnaké napätie ako jeho najznámejšie diela.
Keď sa minulosť nedá pochovať
Dej románu sa odohráva na severe Slovenska, v Poľsku a na Ukrajine, kde svoje aktivity rozvíja organizovaná zločinecká skupina. Na jej čele stojí Roman Pjontek, muž, ktorý síce vyrastal v tieni obávaného mafiánskeho otca, no sám seba vníma ako predstaviteľa odlišnej generácie.
Jeho otec vybudoval svoje impérium v divokých deväťdesiatych rokoch prostredníctvom brutality a násilia. Roman sa od neho, rovnako ako od svojho brata Eryka, snaží odlišovať. Minulosť však zostáva neoddeliteľnou súčasťou jeho života a výrazne ovplyvňuje spôsob, akým premýšľa, rozhoduje sa a pristupuje k ostatným.
Na opačnej strane stoja Peter a Ema Tichí, vnuk so starou mamou, ktorí sa snažia žiť poctivo a držať sa vlastných hodnôt. Ich firma sa však dostala do Romanových rúk a postupne sa stala nástrojom na pranie peňazí pochádzajúcich z nelegálnych aktivít.
Karika tak od začiatku stavia proti sebe dva odlišné svety, ktorých cesty sa nevyhnutne začnú pretínať.
Ranč, tajomná stodola a muž bez minulosti
Jedným z najdôležitejších miest príbehu je odľahlý ranč, na ktorý zločinecká skupina zváža takzvané biele kone. Ide predovšetkým o bezdomovcov či utečencov, ktorých vidina jednoduchého zárobku privedie do prostredia, z ktorého nemusí existovať cesta späť.
Na prvý pohľad všetko funguje podľa zaužívaných pravidiel. Ranč však ukrýva aj stodolu, do ktorej je vstup prísne zakázaný. A ako sa čitateľ dozvedá už na začiatku, porušenie tohto zákazu môže mať sm*teľné následky.
Zabehnutý systém začne narúšať príchod starého bezdomovca Valtera Rajsa. O jeho minulosti nikto nič nevie a spočiatku nepôsobí ako človek, ktorý by mohol predstavovať vážnejšiu hrozbu.
Počas jednej z akcií si však členovia skupiny začnú všímať jeho nezvyčajné správanie. Podozrenie postupne prerastá do obáv a rozhodnutie zakročiť spustí udalosti, ktoré sa rýchlo vymknú spod kontroly.
Karikova najväčšia zbraň? Postavy a ich presvedčenie
Jozef Karika opäť dokazuje, že dokáže pracovať s väčším množstvom postáv bez toho, aby sa čitateľ strácal v ich motiváciách. Jednotlivé charaktery postupne rozvíja, odhaľuje ich minulosť a vysvetľuje, prečo konajú tak, ako konajú.
Práve psychológia postáv a prepájanie ich osudov patria medzi najsilnejšie stránky knihy. Autor sa nespolieha iba na samotné udalosti, ale venuje dostatok priestoru aj presvedčeniam, vnútorným konfliktom a hodnotám jednotlivých protagonistov.
Nechýba ani to, na čo sme si pri Karikovi zvykli. Brutálne opisy, ostrý jazyk a kontroverzné názory postáv vytvárajú nekompromisný obraz prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva.
Výraznú úlohu zohrávajú aj detailné opisy miest, atmosféry a okolitého prostredia. Autor nimi dokáže vtiahnuť čitateľa do deja bez toho, aby zbytočne spomaľoval rozprávanie. Priestor dostávajú aj filozofické úvahy a odkazy na významných mysliteľov minulosti, medzi ktorými nechýba Friedrich Nietzsche.
Napätie ustúpilo zvedavosti. Stačí to?
Pri svojich hororových dielach dokáže Karika vybudovať atmosféru, ktorá čitateľa núti obracať stránku za stránkou, často až hlboko do noci. Neustále očakávanie niečoho neznámeho či desivého patrí medzi jeho najväčšie prednosti. Kruté leto však tento pocit nevyvoláva v takej miere, na akú sme pri autorovi zvyknutí.
Namiesto intenzívneho napätia stavia predovšetkým na zvedavosti. Čitateľ sa snaží pochopiť súvislosti medzi jednotlivými dejovými líniami, odhaliť skutočné motivácie postáv a zistiť, prečo sa udalosti vyvíjajú práve daným smerom. Tento spôsob rozprávania funguje a kniha sa číta prekvapivo ľahko.
Problém však nastáva vo chvíli, keď si čitateľ začne jednotlivé súvislosti skladať dohromady príliš skoro. Dej totiž miestami pôsobí pomerne predvídateľne a chýba mu výraznejší zvrat či veľké odhalenie, ktoré by dovtedajšie udalosti postavilo do úplne nového svetla. Práve takýto moment by príbehu podľa mňa výrazne prospel.
Napriek tomu nemožno povedať, že by kniha nudila. Karika dokáže jednotlivé udalosti prepájať dostatočne pútavo na to, aby čitateľ pokračoval ďalej. Nie však nevyhnutne preto, že sa obáva toho, čo príde, ale skôr preto, že chce pochopiť, ako a prečo sa všetko odohralo.
Záverečné hodnotenie: Dobré čítanie, ktorému chýba výraznejší úder
Kruté leto predstavuje vydarený návrat Jozefa Kariku ku kriminálnemu trileru, hoci tentoraz nejde o príbeh, ktorý by naplno využíval všetky autorove najsilnejšie stránky.
Najväčšími prednosťami zostávajú prepracované postavy, ich motivácie, presvedčivá atmosféra a schopnosť prirodzene prepájať jednotlivé dejové línie. Autor si zachováva svoj charakteristický rukopis a ani pri detailnejších opisoch nestráca čitateľovu pozornosť.
Na druhej strane, samotná zápletka pôsobí o niečo jednoduchšie a predvídateľnejšie, než by som od Kariku očakával. Chýba výraznejšie vyvrcholenie a moment prekvapenia, ktorý by po dočítaní zanechal silnejší dojem.
Kruté leto je preto knihou, ktorá sa číta lepšie, než napokon prekvapí. Fanúšikovia autorovho štýlu si v nej určite nájdu svoje, no tí, ktorí očakávajú napätie porovnateľné s jeho hororovou tvorbou, môžu zostať mierne sklamaní. Moje hodnotenie: 3,5/5.
