Úrad správcu bol vytvorený na poradenstvo a slúženie kráľovi Gondoru. Táto funkcia, bola pôvodne určená len na jednoduchú správu území. Časom sa stala omnoho dôležitejšou. Keď totiž kráľovský rod zlyhal, tento úrad vládol Gondoru takmer 1000 rokov. Úrad správcu Gondoru bol po prvý raz zriadený Rómendacilom I., 8. kráľom Gondoru. Niekedy počas jeho vlády v rokoch 492–541 Tretieho veku.
Správca bol osoba známa najmä svojou múdrosťou. Správca nebol nikdy členom kráľovského rodu a zvyčajne išlo o staršieho muža. Nebolo mu dovolené ísť do vojny ani opustiť kráľovstvo. Funkcia zahŕňala najmä dohľad nad kráľovskými sieňami a územiami. Aj keď bol tento úrad ustanovený počas vlády kráľa Rómendacila I., trvalo ešte asi 1100 rokov, kým bol zaznamenaný prvý správca, ktorého meno poznáme.
Hurin, prvý známy správca
Prvý správca ktorého meno poznáme bol Húrin z územia Emyn Arnen. Pomenovaný po veľkom hrdinovi Prvého veku. Húrinova úloha ďaleko presiahla pôvodné povinnosti tohto úradu. Slúžil ako hlavný radca kráľa vo Veľkej rade Gondoru, skupine zloženej z kapitánov a pánov zo všetkých kútov Gondoru a jeho lénni. Správca mal taktiež vládnuť namiesto kráľa v prípade jeho neprítomnosti v ríši.
Rovnako mal prevziať zodpovednosť, keď kráľ ochorel alebo počas obdobia keď jeden kráľ vystriedal druhého. Ďalšou zaujímavou črtou Húrina bolo, že pochádzal z kráľovského rodu, keďže bol príbuzným kráľa Minardila, ktorému slúžil. Nebola to však taká blízka príbuznosť, aby si on alebo jeho potomkovia mohli nárokovať trón. Rovnako ako kráľ, aj jeho rodokmeň siahal až k Anárionovi.
Počas Húrinovho úradovania prišiel jeden z najtemnejších momentov v histórii Gondoru. Zohral kľúčovú úlohu pri usporiadaní kráľovstva počas Veľkého moru v rokoch 1635–1637 tretieho veku. Po jeho pôsobení si Minardilovi potomkovia na trón vyberali svojich správcov z Húrinových potomkov namiesto iných gondorských šľachticov. Ďalší známy správca sa v zápiskoch objavil približne o 200 rokov neskôr.
Gondor a jeho koniec vlády kráľov na dlhú dobu
Pod kráľom Ondoherom slúžil Pelendur. V roku 1944 tretieho veku, kráľ aj obaja jeho synovia padli v bitke proti Východňanom na severe Gondoru. To nechalo Pelendura ako správcu kráľovstva, kým nebol zvolený nový kráľ. O trón sa uchádzali dvaja kandidáti. Na severe bol Arvedui, korunný princ Arthedainu, oženil sa s dcérou kráľa Ondohera. Avšak Gondorčania si neželali, aby na trón zasadol potomok Isildura.
Namiesto toho si zvolili Eärnila, generála, ktorý porazil Južanov aj Východňanov. Pelendur hral rozhodujúcu úlohu pri odmietnutí nároku Arveduia, keď dbal, že kráľovský pôvod sa ráta len cez synov. Napriek argumentom Arveduia, rada Gondoru udelila korunu Eärnilovi. Nasledujúcich 53 rokov slúžil Pelendur pod Eärnilom až do svojej sm*ti vo veku 119 rokov, v roku 1998 tretieho veku.
Po Pelendurovi bol úrad správcu oficiálne vyhlásený za dedičný a naďalej sa dedil v línii Húrina až do jeho posledných dní. Pelendurov syn Vorondil slúžil ako správca 31 rokov po svojom otcovi. Počas jeho administratívy Gondor stratil Minas Ithil do rúk Nazgûlov. Vorondil bol známy ako veľký lovec. Z jednej svojej koristi vytvoril Veľký roh, dedičstvo, ktoré pretrvalo až k Boromirovi II., synovi Denethora II.
Mardil sa stal tretím správcom slúžiacim kráľovi Eärnilovi II. po svojom otcovi a starom otcovi. 14 rokov po nástupe Mardila, kráľa Eärnila nahradil jeho syn Eärnur. Eärnur v roku 2050 tretieho veku prijal výzvu na duel od vodcu Nazgûlov a od vtedy ho nikto nikdy nevidel. Eärnur nemal dedičov, neexistoval nikto s nárokom čistej númenorskej krvi a tak začalo obdobie Vládnucich správcov Gondoru.
Vláda správcov počas Bdelého mieru
Keďže nikto nepoznal pravý osud Eärnura, Mardil zložil prísahu, že bude držať žezlo a vládnuť v mene kráľa, kým sa nevráti. Túto istú prísahu skladal každý jeho nástupca. Mardil vládol Gondoru 30 rokov. Počas jeho vlády tiež zaviedol nový gondorský kalendár, v ktorom mal každý mesiac 30 dní. Po Mardilovej vláde, v roku 2080 tretieho veku zažívala ďalšia generácia vládnucich správcov relatívne pokojné obdobie.
Počas tohto obdobia vládli jeho syn Eradan, potom Herion a Belegorn – potom Húrin I. a Túrin I. Túrin bol medzi gondorskou šľachtou výnimočný tým, že sa oženil dvakrát a mal viacero detí, ktoré pomenovávali po slávnych postavách Prvého veku. Ďalším bol Hador, ktorý vládol Gondoru 117 rokov a zomrel vo veku 150 rokov, ako posledný Gondorčan, ktorý sa dožil tak vysokého veku.
Do kalendára svojho predka pridal ešte jeden deň navyše, čím zmenšil 1000-ročný deficit a udržiaval kalendár v súlade s ročnými obdobiami. Po ňom nasledoval jeho syn Barahir a potom Dior, posledný z vládnucich správcov, ktorý si naplno užil obdobie Bdelého mieru. Dior nemal deti a po jeho konci vo veku 107 rokov, ho nahradil syn jeho sestry Denethor I.
Počas Denethorovej vlády útočili z Mordoru orkovia. V roku 2475 tretieho veku obsadili Osgiliath. Ako reakciu podnikol Denethorov syn Boromir výpravu proti votrelcom. Aj keď mená sú rovnaké ako pri známej dvojici otec-syn z Pána prsteňov, nejde o toho Denethora a Boromira. Boromir úspešne dobyl späť Osgiliath, no ten zostal zničený. To viedlo k tomu, že ho obyvatelia Gondoru opustili.
Cirion, najvýznamnejší správca Gondoru
Počas jednej výpravy Boromir utrpel Morgulskú ranu podobnú zraneniu, akú zažil Frodo. Za vlády Denethora I. bol vybudovaný Rammas Echor. Bol to veľký múr obkolesujúci Pelenorské polia. Po konci Denethorovej vlády v roku 2477 tretieho veku, úrad správcu prebral Boromir. Morgulská rana, ktorú utrpel v boji, mu skrátila život. Vládol iba 12 rokov. Jeho syn Cirion sa stal najvýznamnejším správcom.
Cirion preberal kráľovstvo v úpadku v roku 2489 tretieho veku. Ithilien bol opustený kvôli
konfliktom s Mordorom, Korzári z Umbaru plienili pobrežné panstvá a Calenardhon, severné územie Gondoru, sa stalo riedko osídlené. Znepokojený hrozbou invázie, Cirion rozmiestnil prieskumníkov pozdĺž Anduinu medzi Temným hvozdom a Dagorladom. Tam odhalili nepriateľskú armádu Východňanov.
V roku 2509, sa Cirion dozvedel, že sa Východnania zhromažďujú na inváziu do Gondoru. Cirion vyslal šesť jazdcov, aby vyhľadali ich starých spojencov na severe. Nevedel, či správa vôbec dorazí k jazdcom, alebo či vôbec prídu na pomoc. Cirion sa vydal postaviť Východňanom v bitke. Keď boli už Gondorčania takmer porazení, v poslednej chvíli prišiel Eorl zo svojimi jazdcami a otočil priebeh bitky.
Po víťazstve Cirion daroval Eorlovmu ľudu krajinu Calenardhon, čím si zabezpečil cenného spojenca na severnej hranici Gondoru. Eorl sa stal prvým kráľom Rohanu a spolu s Cirionom uzavreli vzájomnú prísahu, že si budú vzájomne pomáhať. Cirion dal presťahovať Elendilovu tajnú hrobku do Minas Tirith. Cirionova vláda sa skončila približne o 57 rokov neskôr, po 78 rokoch vlády.
Gondor mal Sarumana bieleho, spojenca vo veži
Po Cirionovi úrad správcu prebral jeho syn Hallas, ktorý nielenže bol svedkom darovania Calenardhonu Éothéodom, ale práve on vymyslel názvy Rohan a Rohirrim pre novú zem a jej ľud. On a nasledujúci štyria správcovia, Húrin II., Belecthor I., Orodreth a Ecthelion I., vládli v časoch relatívneho mieru. Ecthelion I. obnovil veľkú vežu citadely v Minas Tirith, ktorá bola odvtedy známa ako Biela veža Ectheliona.
Po vláde Ectheliona I. bez potomkov ho nahradil Egalmoth, vnuk jeho tety. Počas vlády Egalmotha sa obnovili vojny s orkami. Pravdepodobne práve kvôli tomuto konfliktu nemohol poskytnúť pomoc Rohanu, keď kráľ Déor žiadal o pomoc pri vyháňaní Dunlenďanov z Isengardu. Kvôli zaneprázdnenosti si Gondor nevšimol, že línia náčelníkov v Isengarde zanikla, čo umožnilo nepriateľom oblasť ovládnuť.
Po Egalmothovi nastúpil Beren, znova pomenovaný po hrdinovi Prvého veku. Počas jeho vlády, začínajúcej v roku 2743 tretieho veku, Gondor opakovane čelil útokom Korzárov. Počas Dlhej zimy v rokoch 2758–2759, Gondor opäť napadli. Beren nemohol pomôcť Rohanu, pretože čelil útokom Wulfa a Dunlenďanov. Berenov syn Beregond, známy ako najväčší kapitán od čias Boromira I, Korzárov porazil.
Po tomto víťazstve Beren poslal posily do Rohanu, a odvzdal kľúč od veže Orthanc Sarumanovi Bielemu, keďže videl výhodu silného spojenca na severe. Po Berenovej vláde sa správcovstva ujal jeho syn, mocný Beregond. Pod vedením tohto mocného bojovníka začal Gondor po stáročiach opäť naberať silu. Počas jeho vlády sa medzi ľuďmi a orkami odohrávali početné potýčky.
Gondor a Rohan v tažkých časoch
Po konci vlády Beregonda v roku 2811 tretieho veku sa správcom stal jeho syn Belecthor II., 21. vládnuci správca. Zapísal sa do dejín z dvoch pochybných dôvodov, bol posledným správcom, ktorý sa dožil viac ako 100 rokov. Spolu s ním zahynul aj Biely strom Gondoru. Po ňom nastúpil jeho syn Thorondir, no keďže bol už v čase nástupu do úradu 90-ročný, vládol len 9 rokov. Na rad prišiel jeho syn Túrin II.
Počas Túrinovej vlády bola Ithilien čoraz viac zamorená orkami z Mordoru, čo viedlo k opusteniu tohto územia až do konca tretieho veku. Gondorčania sa však nevzdali bez boja. Túrin vybudoval tajné základne pre svojich vojakov, vrátane Henneth Annûn, jaskyne za vodopádom, kam neskôr Faramir priviedol Froda a Sama. Zároveň opevnil ostrov Cair Andros, aby ochránil región Anórien.
Jeho najväčšie nebezpečenstvo však číhalo na juhu. Haradrimovia obsadili Južný Gondor. Kráľ Folcwine z Rohanu splnil prísahu Eorla a poslal mužov bojovať po boku Túrina pri priesmyku Poros. V bitke však padli Folcwineovi dvaja synovia, a tak sa tretí syn Fengel stal kráľom Rohanu (Théodenov starý otec). Ako kompenzáciu za padlých synov Folcwinea poslal Túrin do Rohanu veľké bohatstvo v zlate.
Túrinov syn Turgon vládol v zdanlivom mieri. No v roku 2951, len dva roky pred jeho skonom, Sauron opäť verejne vyhlásil svoju prítomnosť v Mordore a začal obnovu veže Barad-dûr. V roku 2953 sa správcom stal Ecthelion II., 25. vládnuci správca. Bol známy múdrosťou a snažil sa posilniť Gondor proti Mordoru. Povolal do služby všetkých udatných mužov, medzi nimi aj Aragorna, pod menom Thorongil.
Začiatok vlády Denethora II.
Ecthelion si ho veľmi obľúbil, vraj viac než vlastného syna Denethora II., čo spôsobilo medzi mladíkmi rivalitu. Na radu Thorongila podnikol Ecthelion v roku 2980 tretieho veku, útok proti Korzárom z Umbaru, ktorých porazil v ich domovskom prístave. Išlo o poslednú úlohu Thorongila v službách Ectheliona. Thorongila naposledy Gondorčania videli ako smeruje do Mordoru a Ecthelion o pár rokov skonal.
Po Ecthelionovi nastúpil Denethor II. 26. správca, opisovaný ako kráľovskejší než mnohí králi pred ním. Vládol múdro, no po skorom odchode manželky Finduilas sa uzavrel do seba. Zostal mu len 10-ročný Boromir a 5-ročný Faramir. Zo zúfalstva začal Denethor používať Palantír, čo ho veľmi vyčerpávalo a zostarol predčasne. Denethor na rozdiel od Sarumana, Sauronovej vôli nepodľahol.
Verí sa, že Denethor dokázal získať informácie aj o Sarumanovi a jeho používaní Palantíru z Isengardu. Postupne sa však začal uzatvárať a sústrediť len na boj medzi Gondorom a Mordorom. Po tragickom osude jeho obľúbeného syna Boromira upadol do zúfalstva, čo ho priviedlo k šialenstvu a nakoniec ku upáleniu na pohrebnej hranici, ktorú si dal sám pre seba pripraviť.
Po ňom mal nastúpiť Faramir, no keďže bol pod vplyvom čierneho dychu Nazgûlov, jeho úlohu dočasne prevzal princ Imrahil z Dol Amrothu, ktorý bol v tom čase po správcovi, druhým najmocnejším mužom v Gondore. Faramir sa stal správcom, ale po návrate kráľa sa pokúsil úrad správcu zrušiť.
Úloha správcov vo štvrtom veku
Aragorn si želal, aby úrad správcu pokračoval ďalej vo Faramirovom rode. Faramir potom priniesol kráľovskú korunu, ktorá ležala v hrobkách kráľov Gondoru od čias, keď ju tam odližil posledný kráľ Eärnur pred takmer tisíc rokmi. Aragorn ju prijal ako dedič Isildura. Aj keď už nebolo treba vládnuceho správcu, Aragorn úrad obnovil a Faramir sa stal prvým správcom novej línie a zostal ním natrvalo.
Faramir žil ako knieža z Ithilienu v Emyn Arnen, rovnako ako Húrin, prvý zo správcov, o ktorom máme písomný záznam. S Éowyn mali syna Elborona, ktorý sa stal správcom v 82. roku Štvrtého veku. Ten mal buď syna, alebo synovca menom Barahir, ktorý napísal Príbeh Aragorna a Arwen uvedený v dodatkoch k Pánovi prsteňov. Ak bol Barahir Elboronovým synom, bol by tretím správcom z novej línie.
Po konci vlády Aragorna v roku 120 štvrtého veku sa jeho syn Eldarion stal druhým kráľom Zjednoteného kráľovstva. A aj keď to nevieme s istotou, môžeme dúfať, že rod Faramira a teda rod správcov, naďalej zohrával dôležitú úlohu v kráľovstve, tak ako si to Aragorn želal. Avšak nielen pre dobro Gondoru, ale aj pre dobro celej Stredozeme.
