Všetko sa to začalo celkom náhodne. Prechádzali sme okolo kina, keď nás zastavil plagát – temný, intrigujúci, s Christianom Baleom v centre pozornosti. Hodnotenia na ČSFD neboli žiadna sláva, priemer, nič čo by človeka malo vyhnať z pohovky. No niečo nás ťahalo, tá zvláštna vizuálna atmosféra plagátu, ten sľub niečoho nezvyčajného. Dali sme tomu šancu. A neľutujeme.
Sto rokov neskôr – svet po Frankensteinovi
Film hneď od úvodu jasne deklaruje, kde sa nachádza v rámci frankensteinovskej mytológie. Dej sa odohráva zhruba sto rokov po udalostiach pôvodného príbehu.
Frankensteinovo monštrum (Christian Bale) stále blúdi svetom, osamelo a stratené, s jednou jedinou túžbou: nájsť si družku. Osloví preto nekonvenčnú doktorku Euphroniovú s bizarnou, no úprimnou prosbou. Spoločne vdýchnu život čerstvo zosnulej mladej žene – a práve tu sa film začína naozaj rozbiehať.
Nie poslušná manželka, ale živelná sila
To, čo by mohlo byť jednoduchým hororovým príbehom o stvorení a ovládaní, sa veľmi rýchlo otočí iným smerom. Znovuzrodená nevesta (Jessie Buckley) nie je žiadna poslušná manželka. Je to živelná, nespútaná sila, ktorá si chce užívať život presne tak, ako sa jej zachce – bez pravidiel, bez obmedzení, bez toho, aby ju niekto definoval.
A práve táto dynamika poháňa celý film dopredu a nedovolí divákovi vydýchnuť.
Jessie Buckley kradne celý film
Jessie Buckley v hlavnej úlohe odvádza výkon, ktorý sa len tak nevidí. Jej nevesta je zároveň naivná aj nebezpečná, detsky zvedavá aj divoká, a Buckley ju hrá s takou energiou, že z nej nemožno spustiť oči. Miestami som cítil inšpiráciu z Jokera a Harley Quinn – tá istá explozívna nepredvídateľnosť, ten istý pocit, že postava môže urobiť čokoľvek a kedykoľvek.
Chvíľami zavanul aj nádych Bonnie and Clyde, obzvlášť v scénach, kde sa nevesta a Frankensteinovo monštrum vydávajú spolu na svoju divokú jazdu lemovanú mŕtvymi telami a útekmi pred zákonom.
Bale ako protiváha – tichý, ťažký, storočný
Christian Bale ako monštrum je pritom úplne iný prípad – tichší, ťažší, nesúci v sebe celé storočie osamelosti. Tam kde nevesta žiari a plápolá, on tlie. A práve tento kontrast medzi nimi dvoma vytvára najzaujímavejšie napätie celého filmu.
Nie je to romantika v klasickom zmysle slova, no je v nej čosi hlboko ľudské – alebo presnejšie, čosi, čo sa zo všetkých síl snaží ľudské byť. Ich spoločné scény patria k tomu najlepšiemu, čo film ponúka.
Scenár pokulháva, no nuda neprichádza
Čo sa týka scenára, tam film občas zakopne. Niektoré situácie pôsobia trochu narýchlo, niektoré motivácie postáv nie sú celkom dotiahnuté do konca. No zároveň platí, že nuda neprichádza ani na chvíľu. Každých pár minút sa stane niečo, čo divák vôbec nečaká – a to nie v lacnom trhákovom zmysle, ale skutočne kreatívne, prekvapivo a s nápadom.
Množstvo situácií, ktoré divák ani náznakom nečaká, príjemne zaskočia. Film zároveň naznačuje pokračovanie frankensteinovského sveta do budúcnosti, čo otvára zaujímavé otázky a dáva celku väčší rozmer.
Posolstvo – nerovnosť, ktorú cítiť v každej scéne
Film nestavia svoje posolstvo na jednej veľkej rečníckej scéne, ale rozkladá ho ticho a dôsledne cez každú postavu a každú situáciu. Penélope Cruz ako detektívka je možno najjasnejší príklad. Ostrá, skúsená, schopná, a napriek tomu ju ľudia ignorujú, nepočúvajú a neberú vážne len preto, že je žena.
Nie je to prehnané ani krikľavé, práve naopak, je to nepríjemne realistické a bolestivo známe. Nevesta samotná je potom prirodzeným vyústením tohto sveta, bytosť ktorú spoločnosť stvorila, no zároveň odmietla, pretože sa nevošla do škatuľky, ktorú jej niekto iný pripravil.
Film hovorí nahlas to, čo mnohé ženy zažívajú potichu, že ich hodnota sa meria podľa toho, ako dobre slúžia očakávaniam ostatných. A keď Nevesta tieto očakávania rozbije na kusy, nie je to len divácky zážitok, je to katarzia. Práve preto film funguje aj po odchode z kina a zostane v hlave ešte dlho po tom, čo zhasnú svetlá.
IMAX, masky a kamera – vizuál na vysokej úrovni
Vizuálna stránka je na špičkovej úrovni. Masky, kostýmy, kamera – všetko drží pohromade a tvorí konzistentný, hutný estetický svet. IMAX formát sme si naozaj užili naplno. Niektoré zábery sú jednoducho dych berúce a stojí za to zažiť ich na veľkom plátne, nie doma na laptope alebo televízii.
Herecké obsadenie ako celok funguje výborne, každá postava má svoju váhu a dostatok priestoru.
Viac než zábava – hlas spoločenskej zmeny
Film má aj ambície presahujúce čistú zábavu. Nevesta sa nechtiac stáva hlasom akejsi radikálnej spoločenskej zmeny – bytosťou, ktorú spoločnosť nechcela a neprijala, no ktorá si napriek tomu hľadá vlastnú identitu a miesto vo svete.
Je to téma, ktorú film neglosuje príliš priamočiaro, ale nechá ju dýchať pod povrchom celého príbehu, čo pôsobí prirodzene a premyslene.
Záver – plagát neklame
Takže áno – plagát pri kine nás nezavádzal. Nevesta je divoká, originálna, herecky silná a vizuálne výrazná jazda. Scenár tu a tam pokulháva, no nikdy natoľko, aby pokazil zážitok. Ak máš možnosť, choď na IMAX – oplatí sa to.
Za tím Dimanzie udeľujem hodnotenie 4/5.
