Ešte pred tým, než v Arde začal vek elfov a ľudí, existovali bytosti, ktoré stáli po boku Valar pri formovaní sveta. Nie všetky však zostali verné dobru. Keď sa Morgoth, najmocnejší z Valar, vzbúril proti ostatným Valar, mnohé duchovné bytosti podľahli jeho moci. Medzi najdesivejšie z nich patrili Balrogovia démoni ohňa a tieňa, ktorí sa stali symbolom skazy Prvého veku.
Balrogovia neboli obyčajnými tvormi temnoty. Pôvodne patrili medzi vznešených Maiar, rovnaký rád bytostí ako Sauron či Istari. Po svojom páde však stratili pôvodnú duchovnú podobu a nadobudli hrozivý výzor obrovských démonických bytostí zahalených v plameňoch, dyme a temnote. Ich prítomnosť na bojisku vyvolávala strach aj medzi najodvážnejšími elfmi.
Ako vznikol druh menom „Balrog“?
Na rozdiel od drakov či ohyzdov neboli Balrogovia vyšľachtení, ale skazení. Morgoth ich zviedol na svoju stranu už v počiatkoch vzniku sveta a vytvoril z nich svoje elitné jednotky, ktoré šírili strach a chaos. Každý Balrog bol živou zbraňou, obklopený ohňom, schopný bojovať s nadľudskou silou a vyzbrojený charakteristickým ohnivým bičom, často doplneným o meč alebo sekeru.
Morgoth si Balrogov dlho držal v tajnosti v hlbinách Angbandu. Keď však vojny Prvého veku nabrali na intenzite, vypustil ich do boja. Ich prvé nasadenia mali na morálku elfov zdrvujúci účinok. Balrogovia boli dôkazom, že Morgoth má po ruke bytosti, ktoré dokážu čeliť aj tým najmocnejším hrdinom Stredozeme.
Gothmog, pán Balrogov
Najväčším a najmocnejším zo všetkých Balrogov bol Gothmog, pán Balrogov a vrchný veliteľ Morgothových armád. Po Morgothovi a Sauronovi bol v poradí tretí najvyšší veliteľ a bol zodpovedný za vedenie vojsk v rozhodujúcich bitkách Prvého veku. Gothmog nebol len démonom boja, ale aj schopným veliteľom, ktorého prítomnosť často rozhodla osud celých kampaní.
Gothmog zohral kľúčovú úlohu v bitke nekonečných sĺz (Nirnaeth Arnoediad), najväčšej a najtragickejšej bitke Prvého veku. Práve on osobne popravil Fingona, veľkráľa Noldor, čím zlomil poslednú veľkú nádej elfov na víťazstvo nad Morgothom. Skon Fingona bola symbolickým pádom elfského odporu a otvorila cestu k definitívnej prevahe temných síl.
Jeho skaza však prišla pri páde Gondolinu, posledného veľkého skrytého elfského kráľovstva. Počas zúfalých bojov v uliciach mesta sa Gothmog stretol s elfom Ecthelionom, jedným z najväčších hrdinov Gondolinu. V súboji, ktorý sa stal legendou, Ecthelion strhol Gothmoga do Studne kráľa, kde sa obaja utopili.
Definitívna porážka pána Balrogov bola jednou z mála svetlých chvíľ v tragickom konci Gondolinu.
Kedy sa Balrog dostal na „výslnie“?
Balrogovia počas Prvého veku sa postarali o tragický koniec viacerých legendárnych postáv. Medzi ich obete patril Fëanor, najmocnejší z Noldor a tvorca Silmarilov, ale napríklad aj velekráľ Fingon, syn Fingolfina alebo už spomínaný Ecthelion, jeden z najmocnejších bojovníkov Gondolinu či dokonca aj mocný Glorfindel, ktorý sa ale neskôr znovuzrodil podobne ako Gandalf o dva veky neskôr.
Tragický osud týchto neobyčajných a veľmi mocných hrdinov len potvrdila, že Balrogovia neboli obyčajnými sluhami temnoty, ako napríklad orkovia ale boli to mocné démonické bytosti ktoré patrili medzi najelitnejšie jednotky temného pána. Bytosti ktoré mohli z cela vyhladiť možno azda iba samotní Valar, ktorý sa avšak v tom čase konfliktom v Stredozemi zdržiavali.
Avšak na konci Prvého veku zasiahli Valari priamo. Vojna hnevu bol konflikt takých rozmerov, že zmenil samotnú tvár sveta. V bojoch proti armádam Valinoru padla drvivá väčšina Balrogov, niektorí zahynuli v boji, iní boli pochovaní pri páde pohoria Thangorodrim. Intervencia Valar nadobro zaplavila takmer celý Beleriand.
Po týchto udalostiach sa Valar už nechceli vojensky angažovať v Stredozemi aby nedošlo v budúcnosti k podobnej Kataklizme. Len niekoľkým málo Balrogom sa podarilo prežiť a uniknúť do hlbín sveta, kde sa ukryli pred svetlom a pamäťou národov Stredozeme.
Durinova skaza, posledný známy Balrog
Najznámejším preživším Balrogom bol ten, ktorého trpaslíci nazvali Durinova skaza. Po Vojne hnevu sa ukryl hlboko pod Hmlistými horami, kde celé tisícročia hybernoval a čakal na svoju chvíľu. V roku 1980 tretieho veku ho však trpaslíci z Khazad-dûm prebudili pretože ich chamtivosť po vzácnych kovoch a najmä Mithrile ich nútila kopať príliš hlboko.
Balrog zahubil kráľa Durina VI. a neskôr aj jeho syna Naina I., čo viedlo k opusteniu Khazad-dûm a vzniku temnej Morie. Od tej chvíle sa Balrog stal tichou, no sm*teľnou hrozbou ukrytou v srdci hôr. O mnoho rokov neskôr v roku 3019 tretieho veku sa Durinova skaza stretla so Spoločenstvom prsteňa. Na moste Khazad-dûm sa mu postavil Gandalf Šedý, bytosť rovnakej úrovne ako samotný Balrog.
Ich súboj pokračoval od hlbín Mórie až na vrchol hory Zirakzigil. Gandalf Balroga napokon porazil, no sám v boji zahynul. Do sveta ho však vrátil samotný stvoriľ, Eru Ilúvatar. Vrátil sa ako Gandalf Biely, posilnený vôľou Valar. Sm*ť Durinovej skazy znamenala definitívny koniec Balrogov v Stredozemi.
Balrogovia a ich konečný pád
Balrogovia patrili medzi najničivejšie bytosti, aké kedy slúžili temnote. Ako padlí Maiar stáli vysoko nad obyčajnými príšerami a ich prítomnosť na bojisku často rozhodovala celé bitky. Tragické osudy elfských kráľov, pád Gondolinu a celkový úpadok elfských ríš v Beleriande nesú ich jasný rukopis.
Po Vojne hnevu boli Balrogovia takmer úplne vyhubení a tí, ktorí prežili, sa ukryli v hlbinách sveta. Skon posledného z nich v treťom veku, v súboji s Gandalfom, znamenala definitívny koniec tejto rasy. Balrogovia sa tak navždy zaradili medzi temné legendy dávnych vekov, ktoré už nikdy viac nezasiahli do osudov Stredozeme.
