Vzťah Harryho Pottera a Lorda Voldemorta knihy aj filmy už opísali mnohokrát. Ich spoločná cesta sa začala písať už 31. októbra 1981. Voldemort navštívil Godrikovu užľabinu, za jediným účelom. Popraviť Lilly a Jamesa Potterovcov. Udialo sa tak presne počas Halloweenskej noci, kedy by to takmer nik nečakal. Temný pán potajme vkročil do domu, a vykonal, čo potreboval.
Jediným, kto prežil, sa stal malý Harry Potter. Po incidente získal ikonickú jazvu na čele v tvare blesku. Týmto úkonom z neho omylom vytvoril jeden z Horcuxov, ako sa odhalilo neskôr. Žiť mohli iba spolu, alebo ani jeden. Voldemort mal však plán oveľa viac premyslený, a tak svoju dušu rozdelil na 7 častí – teda do siedmich Horcuxov.
Od tohto momentu sa ich spoločný príbeh začal písať. Voldemort sa z povrchu zemského fyzicky vytratil, zatiaľ čo Harry Potter žil do svojich 11. narodenín relatívne pokojný život. Až počas štúdia 1. ročníku na Rokforte sa vo finále príbehu stretol s pozostalosťou Temného pána, ktorý žil v tele profesora Quirella. Od tohto momentu sa Harryho život zmenil už navždy.
Ako čas išiel, Voldemort sa vrátil. Udialo sa tak v 4. diele kníh s podtitulom „Ohnivá čaša“. Opäť nadobudol svoju moc a začal terorizovať svet taký, ako ho dnes poznáme. Mnohí fanúšikovia sa však dnes pýtajú, prečo Voldemort nepopravil Harryho Pottera počas letných prázdnin, keď prebýval u Dursleyovcov? Na túto otázku sme hľadali odpoveď, a možno vás prekvapí.
Voldemort vedel o kúzle obety
Kúzlo obety pôsobí ako prirodzený jav, pretože sa aktivuje v momente vedomého sebaobetovania. Vzniká vtedy, keď čarodejnica alebo čarodejník zvolí sm*ť namiesto úniku, a teda vedome chráni iného. Práve slobodná voľba zohráva kľúčovú úlohu, a preto nie každá sm*ť vytvára ochranu. James Potter síce čelil nebezpečenstvu, avšak nedostal možnosť ustúpiť, a tým pádom kúzlo nevzniklo.
Voldemort však Lily ponúkol únik, keďže rešpektoval city Severusa Snapea. Lily Potter napriek tomu odmietla ustúpiť, čím spustila mimoriadne silnú magickú reakciu. Rovnaký princíp zároveň vysvetľuje, prečo Neville Longbottom nikdy nezískal status Vyvoleného. Voldemort totiž nemal dôvod ponúknuť Alice Longbottom možnosť úniku. Bez voľby teda kúzlo nemohlo vzniknúť.
Sila kúzla obety závisí aj od počtu chránených osôb, pričom širší zásah znižuje intenzitu ochrany. Keď sa Harry Potter obetoval počas finálneho konfliktu, oslabil mágiu temného čarodejníka voči obrancom Rokfortu. Ochrana však nepôsobila absolútne a zároveň nespôsobila spätný úder.
Liline kúzlo sa naopak sústredilo výlučne na Harryho. Jeho účinok dosiahol extrémnu intenzitu, pretože fyzický dotyk vyvolával popáleniny. Pokus o za*itie kúzlom Avada Kedavra preto zlyhal a zároveň vyvolal deštruktívnu magickú reakciu. Kým mal Harry Potter neplnoletý status, ochrana z matkinej obety fungovala prostredníctvom jeho pokrvných príbuzných, a teda Dursleyovcov.
Kúzlo pokrvného puta
Kúzlo pokrvného puta vzniklo ako reakcia na pretrvávajúce riziko, ktoré si Albus Dumbledore plne uvedomoval. Ochrana z obety chránila výhradne Harry Pottera a zároveň fungovala iba proti Voldemortovi. Iné hrozby však naďalej existovali, pretože nasledovníci temného čarodejníka túžili po pomste. Navyše sa očakával Voldemortov návrat, a preto hrozilo ďalšie zhoršenie situácie.
Dumbledore zároveň uvažoval o existencii temného magického zálohovania duše, aj keď rozsah tejto praxe zostával nejasný. Riešením sa stalo rozšírenie pôvodnej ochrany pomocou ďalšieho kúzla. Toto čaro vytvorilo neviditeľnú bariéru okolo domova, kde Harry zdieľal krvné puto s tetou Petuniou. Ochranná sféra neodmietala iba Voldemorta, ale aj kohokoľvek, kto konal v jeho mene.
Aktivácia kúzla si však vyžadovala dobrovoľné prijatie Harryho do domácnosti. Dumbledore preto vysvetlil Petunii riziká a zároveň ponúkol jediné možné riešenie. Jej súhlas spečatil kúzlo pokrvného puta, ktoré chránilo domácnosť dlhé roky. Ani plná moc čarodejníckych inštitúcií by túto bariéru neprelomila. Neskôr Voldemort získal možnosť Harryho zraňovať prostredníctvom jeho krvi.
Toto obídenie však nezasiahlo kúzlo pokrvného puta, ktoré fungovalo nezávisle. Ochrana domu teda pretrvala napriek všetkým zmenám.
Voldemort čakal do dovŕšenia 17. narodenín Harryho Pottera
Až do dovŕšenia 17 rokov, prípadne do opustenia domu tety Petunie, zostával Harry nedotknuteľný. Žiadny služobník Voldemorta sa nemohol priblížiť k tomuto miestu. Ochranná bariéra pritom nepokrývala iba samotný dom, ale aj široké okolie. Podľa dostupných opisov zasahovala niekoľko ulíc do všetkých smerov a zároveň sa dvíhala stovky metrov nahor.
Ochrana teda fungovala priestorovo, nielen symbolicky. Albus Dumbledore túto mágiu vysvetľoval ako dôsledok matkinej obety, ktorá pretrvávala v Harryho krvi. Práve krvné puto zohrávalo kľúčovú úlohu, pretože ochrana sa viazala na domov príbuznej. Petunia Dursley síce neprejavovala náklonnosť, avšak prijatím Harryho do domácnosti spečatila ochranné kúzlo.
Aj nevôľou sprevádzaný súhlas postačoval na jeho aktiváciu. Dumbledore zdôrazňoval, že kým Harry dokázal nazývať tento domov domovom, Voldemort mu nedokázal ublížiť. Stačil návrat raz ročne, čím sa kúzlo obnovovalo. Petunia si túto skutočnosť uvedomovala, pretože ju o nej informoval list. Aj preto Harry zostával v bezpečí dlhé roky.
Tieto udalosti detailne opisuje aj kniha Harry Potter a Fénixov rád, ktorá odhaľuje podstatu pokrvného puta. Ide tiež o ďalší dôkaz toho, že aj keď sa Dursleyovci ku Harrymu správali odmerane, v skutočnosti povolili jeho ochranu magickým neprelomiteľným putom. Akonáhle však Harry dovŕšil vek 17 rokov, ochranné kúzlo pominulo, a tak sme tiež videli naliehavú akciu v úvode 7. filmu 1 časti Darov sm*ti.
