Merlin patrí medzi najlegendárnejších čarodejníkov britských dejín. Väčšina fanúšikov si ho spája s kráľom Artušom, no svet Harryho Pottera ponúka ešte fascinujúcejší pohľad. Podľa čarodejníckej histórie totiž jeho príbeh začína priamo na Rokforte. Počas stredoveku nastúpil na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku a zaradil sa do fakulty Slizolinu.
Navyše, patril medzi prvé generácie študentov, preto sa pravdepodobne učil priamo pod vedením Salazara Slizolina. Už v mladosti vynikal mimoriadnym talentom a silnými vešteckými schopnosťami. Merlin zároveň vytvoril sériu magických skúšok, ktoré neskôr získali názov Merlinove skúšky.
Ich úspešné splnenie odhaľovalo čarovnú podobu staršieho Merlina, akoby účastníkom odovzdával vlastné posolstvo naprieč storočiami. Okrem toho s obľubou hrával Wizard Shatranj, predchodcu dnešného čarodejníckeho šachu. Spolu so svojimi priateľmi navyše vytvoril aj tajomnú Rokfortskú tapisériu.
Očarený artefakt preveroval schopnosti študentov počas mnohých generácií. Jeho sila však predstavovala veľké nebezpečenstvo, preto sa časom vytratil z dejín. Práve tieto menej známe príbehy ukazujú, že Merlin nezanechal stopu iba pri dvore kráľa Artuša, ale aj v samotných základoch čarodejníckeho sveta. A práve do nich dnes hlbšie nazrieme.
Merlin na dvore kráľa Artuša, ako Princ čarodejníkov
Merlin sa neskôr zaradil medzi najvýznamnejších čarodejníkov svojej doby. Počas vlády kráľa Artuša pôsobil na jeho dvore a podľa legiend získal miesto aj medzi rytiermi Okrúhleho stola. Výraznú úlohu pri tom údajne zohralo priateľstvo so sirom Cadoganom. Preslávil sa najmä ako výnimočný majster kúziel. Práve preto získal prezývku „Princ čarodejníkov“.
Zároveň sa postavil proti temnej čarodejnici Morgane le Fay, nevlastnej sestre kráľa Artuša. Ich súperenie patrí medzi najznámejšie konflikty čarodejníckych dejín. Merlin zároveň zastával odvážnu myšlienku pokojného spolužitia čarodejníkov a muklov. Preto založil Rád Merlina, ktorý podporoval ich práva a presadzoval pravidlá obmedzujúce zneužívanie mágie voči nečarodejom.
Popri tom skúmal aj päť tajomných komnát na Rokforte, neskôr známych ako Prekliate trezory. Odhalil ich spojenie s prastarou mágiou a vytvoril vlastný portrét, ktorý mal budúcim generáciám poskytovať rady.
Jeho odkazy však zostávali záhadné a len málokto ich dokázal správne pochopiť. Ani po Merlinovej sm*ti sa nikdy nepodarilo objaviť jeho hrob. Rovnako tak navždy zostala neoverená legenda, podľa ktorej jeho čarodejnícky prútik pochádzal z anglického duba.
Odkaz vo svete čarodejníkov
Merlinovo meno prežilo stáročia a dodnes patrí medzi najväčšie symboly čarodejníckeho sveta. Jeho podobizeň zdobí známu kartičku z Čokoládových žabiek, ktorú počas cesty do Rokfortu získal aj Harry Potter. Navyše, začiatkom 90. rokov sa objavil dokonca návrh na Ministerstve mágie na vyhlásenie Dňa Merlina.
Jeho odkaz pripomína aj vitráž v učebni Dejín mágie na Rokforte. Okrem toho Wizengamot udeľuje prestížne vyznamenanie Rád Merlina čarodejníkom, ktorí mimoriadne prispeli celej magickej komunite. Merlinovo meno preniklo dokonca do každodennej reči prostredníctvom známych zvolaní.
Na Merlina zostávajú mimoriadne hrdí najmä študenti Slizolinu. Práve táto fakulta totiž získala podľa tradície najznámejšieho čarodejníka dejín. Ostatné fakulty však túto skutočnosť často prijímajú s neochotou alebo ju úplne prehliadajú.
Zaujímavosťou navyše zostáva, že niektorí neskorší Slizolinčania prehliadali Merlinove skutočné hodnoty. Presadzoval totiž pokojné spolužitie čarodejníkov a muklov, odmietal nadradenosť čistokrvných rodov a otvorene podporoval rovnosť. Práve preto jeho odkaz dodnes presahuje hranice obyčajných legiend.
Merlin na Rokforte a jeho dôležité úlohy
Na Rokforte viselo hneď niekoľko Merlinových portrétov, pričom každý ukrýval vlastnú osobnosť aj vedomosti. Jeden zdobil Veľké schodisko vedľa portrétu sira Cadogana, ďalší čakal v klubovni Sfingy. Oba však zohrávali dôležitú úlohu pri odhaľovaní dávnych tajomstiev školy.
Počas pátrania po Prekliatych trezoroch Merlinov portrét radil študentom, ako pochopiť ich skutočný pôvod. Tvrdil, že každé prekliatie nadväzuje na predchádzajúce a pramení z opustenia prastarej mágie. Zároveň naznačil, že samotní obyvatelia Rokfortu predstavujú súčasť kliatby.
Merlin často debatoval so sirom Cadoganom aj duchom Takmer Bezhlavého Nicka. Okrem toho upozornil na záhadnú osobu, ktorá zasahovala do magických portrétov. Nechýbal mu však ani zmysel pre humor. Keď sir Cadogan žiadal podporu počas hádky, Merlin s úsmevom odmietol zasiahnuť a odkázal mu, nech si svoje spory vyrieši sám.
Koncom 80. rokov sa na Rokfort vrátila aj tajomná Rokfortská tapiséria. Ukrývala portrét mladého Merlina, ktorý ovládal magické skúšky aj silu celej tapisérie. Až úspešné splnenie jeho výziev presvedčilo dávneho čarodejníka, aby ukončil nebezpečné skúšky a zastavil šíriaci sa magický chaos.
