Surbina je slovenská umelkyňa, ktorá sa pohybuje na rozhraní vizuálneho umenia, digitálnej kultúry a popkultúrnych odkazov. Jej tvorba je výrazne ovplyvnená estetikou internetu, populárnymi „memečkami“ a retro vizuálmi. Často kombinuje humor, iróniu a kritický pohľad na spoločenské javy.
Na svojom Instagrame @surbina_foofoo prezentuje koláže, digitálne ilustrácie a vizuálne remixy, ktoré reflektujú fenomény ako nostalgia, hyperrealita či digitálna identita. Jej práca rezonuje najmä medzi mladšou generáciou, ktorá sa pohybuje v online prostredí a vníma kultúru ako neustále sa meniaci vizuálny jazyk.
Taktiež môžeme hovoriť o veľmi odvážnych ilustráciách, ktoré sa často pohybujú na hrane toho, čo sociálne siete pripúšťajú.
Surbina, my ti veľmi pekne ďakujeme za prijatie pozvania na rozhovor.
Začneme jednoduchou otázkou – Čo predstavuje, alebo ako by si opísala tvoje umelecké meno Surbina? Je to pre teba bežné oslovenie aj od známych a kamarátov?
Áno, teraz ma tak známi už oslovujú… ale príhoda, ako som sa dostala k svojmu (umeleckému) menu, je celkom vtipná.
Je to skomolenina môjho skutočného mena a túto prezývku som dostala mnoho rokov dozadu na koncerte Demented are go, kde mi Sparky (spevák kapely) daroval playlist a spýtal sa ako sa volám, aby mi napísal na playlist venovanie, doma som zistila, že tam stojí „Surbina“ namiesto Sabina a tadá here I am. Doteraz mi ten playlist visí zarámovaný v obývačke.
Čo sa týka už tvojej umeleckej duše, ako by si opísala svoju umeleckú identitu? Čo ťa najviac formovalo ako vizuálnu umelkyňu?
Asi by som ju nenazvala remixom internetu, ale viem, čo tým myslíš. Tie podnety z internetu sa v súčasnosti dajú len ťažko vylúčiť a v každej dobe bola tá prvotná inšpirácia niečo iné. Internet je teraz len druhý virtuálny svet, v ktorom ľudia prežívajú svoje životy.
Je pravda, že vždy ten prvý hlavne vizuálny podnet, či nejaká základná idea prichádza z internetu, ale vo výsledku sú za tým hodiny a dni kreatívneho procesu, ktorého konečný výstup, by ste na internete hľadali veľmi ťažko. To čo ma inšpiruje som z časti zhrnula v predchádzajúcej otázke, ale ak by som mala byť konkrétnejšia, čo sa vizuálnej inšpirácie týka, možno by som vymenovala velikánov klasického pinup artu.
Alberto Vargas, Dan de Carlo, John Willie, či ilustátori retro komiksov ako Al Capp, Robert Crump, predstaviteľia fantasy artu Frank Frazzeta, Boris Vallejo, či Alessandro Biffignandi, ktorý ilustroval obálky komiksov pre dospelých. A mojimi večnými múzami zostanú Julie Strain a Masuimi Max. A pri mojich „redneck“ ilustráciach je to každodenný život, ktorý stvárňujú úplne obyčajné predmety zo života, ktorými sú postavy obklopené.
Internet a hlavne Instagram je plný „pinup artistov“, ktorí kreslia vo výsledku všetci to isté. Zo začiatku som sa snažila tento, nazvime to trend napodobňovať, ale prekážala mi masovosť produkcie a nechcela som robiť veci, ktoré budú rovnaké ako stovky iných. A buďme úprimní klasický pinup art veľa priestoru na kreativitu neponúka. Tak som si postupne našla svoju cestu, ktorá verím, že určite nie je konečná.
Akú úlohu zohráva humor a irónia vo tvojich dielach? Sú pre teba nástrojom kritiky alebo skôr hravosti?
Veľkú. Vždy mi ide v prvom rade o srandu. Kto ma pozná vie, že som kôpka humoru, irónie a sarkazmu, takže bolo viac než nevyhnutné, aby sa tento aspekt prejavil aj v mojej tvorbe. A myslím si, že humor a irónia sú prejavom kritiky aj hravosti súčasne.
Ako vnímaš slovenskú a českú popkultúru? Je podľa teba dostatočne sebavedomá a originálna?
Nemyslím si, že je dostatočne sebavedomá a originálna, ale neviem, či sa k tejto téme môžem relevantne vyjadrovať, lebo až taký rozhľad v nej nemám. Nesledujem aktuálne trendy a všetky internetové senzácie idú viac menej mimo mňa. Sledujem nejakých obľúbených slovenských aj českých ilustrátorov a umelcov, ale to je asi tak všetko.
Vidíš aj rozdiely v prístupe k vizuálnemu umeniu a popkultúrnym odkazom medzi Slovenskom a Českom?
Ani veľmi nie, ale ako som povedala, veľmi sa v tom neorientujem a ani ma to nejak obzvlášť nezaujíma.
Ako vnímaš globálny vplyv internetu na vizuálne umenie? Myslíš si, že digitálne platformy menia spôsob, akým umelci komunikujú so svojím publikom?
Viac menej pozitívne. V minulosti bolo ťažšie zdieľať svoje umenie, či tvorbu (akúkoľvek) so svetom, teraz to je jednoduché až primitívne. Čo samozrejme na jednej strane ponúka neobmedzené možnosti pre kreatívcov sa prezentovať a presadiť. Na druhej strane sú digitálne platformy zahltené šialeným množstvom obsahu, ktorému šéfuje na Instagrame algoritmus, ktorému ja vôbec nerozumiem.
A aby ste mali na týchto platformách dosah a široké publikum, treba sledovať aktuálne trendy a vedieť sa „predať“. Paradoxne je toto všetko v kontrastne s mojou osobnosťou a s tým, čomu chcem venovať svoju energiu. Nie som typ, ktorý sa chce niekde pretŕčať a ukazovať. Odmietam si lámať hlavu nad tým, ako zvýšiť svoj dosah na Instagrame.
Neustále bojujem s obmedzením a blokovaním môjho účtu, kvôli porušovaniu pravidiel o sexuálnej aktivite a zverejňovaním sexuálne explicitného obsahu… Instagram aj napriek cenzúre, ktorú používam, zmazáva moje príspevky, čo vie byť niekedy veľmi demotivujúce, vzhľadom na to, že táto sieť je plná obsahu, ktorý je povedzme „viac pohoršujúci“.
Takže sa považujem za človeka, ktorý síce používa digitálne platformy, ale mentálne je zakliesnený niekde v minulej dekáde a odmieta sa prispôsobiť súčasným trendom a „požiadavkám“. Moja tvorba nie je úplne ideálna na budovanie nejakej veľkej komunity na Instagrame. Nie som schopná každý deň dať von nejaký post, keďže tvorba jednej ilustrácie mi trvá niekedy aj desiatky hodín.
Beriem to skôr ako portfólio, alebo virtuálnu galériu. Áno, jasné, že digitálne platformy zmenili spôsob komunikácie. Je super, že vám niekto môže pochváliť vašu tvorbu hneď v tom momente ako ju vidí, že vás môže ktokoľvek osloviť na spoluprácu, či zákazku a to globálne.
Tvoje diela často obsahujú retro estetiku. Čo ťa priťahuje na vizuáloch z minulých dekád?
Retro estetika je mi blízka už len preto, že mám rada staré veci, ktorými sa aj obklopujem. Na retro estetike sa mi najviac páči jednoduchosť vo farbe aj v línii, ktoré sú často nedokonalé. Rada používam štruktúry, ktoré tento efekt ešte umocnia.
Je to pre mňa vizuálny jazyk, ktorý je na jednej strane nostalgický, ale na druhej dokáže zintenzívniť celkový dojem, keď je zasadený do nového/ súčasného kontextu. Výsledok je zrazu viac hmatateľný.
Ako pristupuješ k procesu tvorby? Je pre teba dôležitejší určitý koncept, naplánovanie si diela vopred alebo spontánnosť?
Proces mojej tvorby je chaos (haha). Ako prvý príde nejaký vizuálny podnet, pri ktorom si poviem, toto musím nejako stvárniť. Ak je to možné začnem hneď skicovať. Veľakrát potrebujem aby sa mi celý koncept odležal v hlave, pretože po tom návale extatickej energie neviem čo ďalej.
Ale samozrejme nejaký plán tam vždy je. V priebehu tvorby však strašne veľa vecí mením, čo nie je veľmi efektívne, hlavne ak pracujem na nejakej zákazke, ku ktorej sa viaže termín. Ale najdôležitejšiu rolu určite zohráva spontánnosť.
Máš skúsenosti s vystavovaním svojich diel aj mimo online priestoru? Ako sa líši reakcia publika naživo a na internete?
Nie nemám a neviem si to veľmi ani predstaviť. A reakcie publika/ ľudí naživo nie sú takmer žiadne. Len málo ľudí vie, kto stojí za menom Surbina a za účtom na Instagrame.
Ako vnímaš úlohu umelca v digitálnej dobe? Myslíš si, že sa mení spôsob, akým v dnešnej dobe spoločnosť vníma umenie a umelcov?
Neviem presne aká by mala byť úloha umelca v digitálnej dobe a ani som sa nad tým takto komplexne nezamýšľala. Nepovažujem sa za niekoho, kto chce svojou tvorbou podať nejaké dôležité posolstvo. Digitálna doba je strašne rýchla a všetko sa rýchlo a neustále mení. Umelec by mal vedieť aspoň na malú chvíľu udržať pozornosť diváka a vedieť dať veciam zmysel – či už esteticky, emocionálne alebo kriticky.
Ťažko povedať ako umelcov v súčasnosti vníma spoločnosť, ale povedala by som, že veľmi zjednodušene. Čoraz menej ľudí vie oceniť umenie, manuálnu a kreatívnu prácu ako takú. Tak isto nevedia doceniť a ani si predstaviť koľko času a práce za všetkým stojí. Ale to je len obraz doby, v ktorej ide všetko rýchlo, samo a ľahko.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Chystáš nové projekty alebo výstavy? Prípadne je možné, aby sa fanúšikovia tvojej tvorby s tebou stretli niekde osobne?
Nemám žiadne konkrétne plány do budúcnosti. Mám veľa rozrobených projektov a ilustrácii. Pracujem aj na nejakých spoluprácach, ale veľmi ťažko sa hľadá prienik medzi prácou, súkromným životom, ďalšími záujmami a tvorbou, takže nie vždy ide všetko podľa predstáv. Potrebovala by som aby mal deň viac ako 24 hodín. Či je možné, aby sa so mnou mohli fanúšikovia stretnúť osobne? Asi nie (haha).
Surbina, dorazili sme do samotného záveru interview. Aký odkaz by si chcela zanechať svojím umením? Čo by si chcela, aby si ľudia odniesli z tvojich diel?
„Be like Ivanka, be yourself, be brave, wild and work hard, don’t sell your buttholes on internet, sell chickens!“
My ti celá redakcia diMANzie ďakujeme za čas, ktorý si venovala nám a tomuto rozhovoru. Želáme ti množstvo úspechov v budúcich projektoch!
