Na konci svojho trestu bol Melkor predvedený pred svojho brata Manwëho. Melkor, prehltal svoju pýchu len veľmi ťažko. S myšlienkami na pomstu, sa pokoril pred trónom Manwëho a prosil o odpustenie. Manwë mu udelil milosť. To sa ale nepáčilo nikomu z Valar, najmä nie Ulmovi a Tulkasovi, ktorí s týmto rozhodnutím vehementne nesúhlasili. Valar však Melkora nenechali úplne bez dozoru.
Melkor čoskoro začal uplatňovať svoj skazený vplyv a ľstivosť na elfov, najmä na Noldor pretože, Vanyar mu nedôverovali a Teleri považoval za príliš slabých pre svoje zámery. Noldor boli zvedaví a dychtiví učiť sa to, čo ich mohol naučiť.
Melkorova vytúžená pomsta
Časom Melkor našiel svojho najväčšieho protivníka a zároveň najväčší nástroj v osobe Fëanora, najstaršieho syna Finwëho, Velekráľa Noldor. Fëanor bol tvorcom Silmarilov, po ktorých Melkor veľmi túžil. Keď Melkor nenápadne šíril klamstvá a polopravdy o Valar a o prebudení ľudí v podobe klebiet, Fëanor bol nimi silno ovplyvnený hoci sám Melkora nenávidel a opovrhoval ním.
Jeho nové myšlienky o širokých krajinách a ríšach, ktoré by mohol ovládnuť, oslovili Fëanorovo srdce a aj srdcia mnohých ďalších Noldor. Začali šomrať proti Valar a pokoj vo Valinore bol narušený. Fëanor čoskoro vyvolal rozruch a počas súdu pred Valar sa odhalilo, že za šírením nepokojov stojí Melkor. Tulkas sa okamžite vydal, aby sa s ním vysporiadal, ale Melkor už bol preč. Ušiel.
Melkor sa istý čas neukázal, no potom sa objavil vo Formenose v meste kde sídlil Fëanor. Melkor začal Fëanora oblbovať svojimi rečami a dotkol sa témy ohľadom Silmarilov. Fëanor okamžite vycítil jeho túžbu po klenotoch a zahnal ho preč. Melkor odišiel v hneve a vydal sa na juh za horu Hyarmentir, do temného údolia Avathar, kde prebývala Ungoliant, tajomná temná bytosť v podobe pavúka.
Presvedčil ju aby mu pomohla výmenou za bohatú odmenu. Ungoliant prijala Melkorov návrh a uplietla plášť tieňov aby ich prítomnosť Valar nemohli tak ľahko spozorovať. Potom Melkor a Ungoliant zaútočili počas veľkej hostiny vo Valmare. Melkor prebodol stromy Laurelin a Telperion svojou kopijou a Ungoliant vysala ich miazgu. Potom vysala aj Pramene Vardy a obaja utiekli na sever do Formenosu.
Pád Finwëho, zrodenie Morgotha a jeho návrat do Stredozeme
Vo Formenose Melkor ukončil Finwëho život a vyraboval Fëanorov poklad, vrátane Silmarilov. Udreli rýchlo a nemilosrdne. Potom prešiel cez ľadovú pustinu Helcaraxë, ktorá v tom čase spájala Aman a Stredozem kde na neho takmer 30 000 rokov čakali jeho prívrženci. Fëanor ho preklial a nazval ho menom Morgoth, a pod týmto menom bol od tej chvíle známy medzi všetkými obyvateľmi Valinoru.
Keď boli v Ungoliant a Morgoth v bezpečí, Ungoliant sa obrátila proti svojmu spoločníkovi a požadovala Fëanorove drahokamy. Pavúčica totiž narástla na veľkosti aj sile po hodovaní na svetle stromov, ktoré jej Morgoth naservíroval. Bola tak pažravá, že Morgoth, teraz veľmi oslabený po svojom úsilí, sa jej začal báť. Nemal silu bojovať proti tejto príšere a neochotne sa vzdal jedného drahokamu po druhom.
No keď sa Morgoth odmietol vzdať Silmarilov, bol obalený do pavučín. Ungoliant ho začala mučiť a takmer ho aj zožrala. Zúfalý výkrik Morgotha prenikol tak hlboko že ho bolo počuť až do útrob Angbandu. Gothmog spolu s ostatnými balrogmi, sa vydali na jeho záchranu. Balrogom sa podarilo príšeru zahnať a zachrániť Morgotha. Keď sa Morgoth vrátil do Angbandu, ukul korunu pre tri klenoty.
Prvá bitka o Beleriand
Morgoth obnovil Angband a dozvedel sa o Elfoch, ktorí zostali v Stredozemi. Elu Thingol a Sindarskí elfovia žili v lesnom kráľovstve Doriath, zatiaľ čo Círdan a Teleri, ktorí zostali v Stredozemi obývali Falas a Denethor a Nandorskí táborili v Ossiriande. Morgoth vyhlásil vojnu proti Thingolovi, obklopil Doriath a odrezal ho od Círdana. No Thingol sa dokázal skontaktovať s Denethorom a požiadal o pomoc.
Nandorskí sa spojili so Sindarskími elfmi, aby bojovali proti škretom medzi riekami Aros a Gelion. Na pomoc elfom prišli aj trpaslíci z Modrých hôr. Uväznení medzi dvoma armádami boli Morgothovi škreti úplne porazení v Prvej bitke. Pri úteku na sever boli zachytení a ďalej napádaní trpaslíkmi. Škreti, ktorí útočili na Círdana, boli úspešnejší pretože vytlačili Teleri až na samý okraj mora.
Bitka pod Hviezdami
Fëanor a jeho nasledovníci sa vrátili do Stredozeme v roku stromov 1497. Tam spálili lode na mieste, ktoré je dnes známe ako Losgar. Vojsko postupovalo hore úžinou Drengist až prišlo do kraja menom Hithlum, kde sa utáborilo na severnom brehu jazera Mithrim. Spaľovanie lodí v Losgare si všimol nielen Fingolfin, ale aj Morgothovi sliediči. Morgoth poslal cez priesmyk Ered Wethrin vojsko škretov a vlkolakov.
Jeho jednotky mali za úlohu uskutočniť prekvapivý útok s nádejou, že Noldorských zničí ešte predtým, ako sa stihnú usadiť. Elfovia boli napadnutí vo svojom tábore skôr, ako stihli dokončiť obranu. Morgothove jednotky ich síce výrazne prečíslili, no Noldor boli stále posilnení Svetlom Valinoru a rýchlo ich porazili. Škreti ustúpili cez Hory Tieňov na planiny Ard-galen, pričom ich Noldorskí prenasledovali.
Sily Morgotha, ktoré od Prvej bitky o Beleriand obliehali Prístavy Falas, sa vydali na sever, aby pomohli ustupujúcim škretom, no jednotka vedená Celegormom ich prepadla pri Eithel Sirion a zatlačila späť do močiarov Serech. Bitka trvala desať dní a okrem niekoľkých výnimiek boli všetci škreti pobití. Fëanor v hneve prenasledoval aj túto malú skupinu až ku samotným bránam Angbandu.
Situácia sa obrátila proti Fëanorovi, keď sa z Angbandu vyvalili Balrogovia. Fëanor bojoval udatne, sekal nepriateľov aj napriek viacerým ranám od Gothmoga, pána Balrogov, až kým nebol definitívne zranený. Vtedy dorazili sily Maedhrosa a ďalší traja Fëanorovi synovia, aby mu pomohli, a Balrogov zatlačili späť. Feänor však pri ústupe svojim zraneniam podľahol.
Následníctvo Noldor a Slávna bitka
Po Fëanorovom odchode bol jeho najstarší syn, Maedhros zajatý po tom čo ho na Morgothov príkaz jeho prepadla armáda škretov pri predstieranom mierovom rokovaní. Medzičasom sa do Stredozeme dostali cez ľadovú pustinu Helcaraxë aj mladší brat Fëanora, Fingolfin spolu s jeho synmi a taktiež so synmi ich najmladšieho brata Finarfina a jeho dcérou Galadriel. Samotný Finarfin zostal vo Valinore.
Morgoth dal Maedhrosa priviazať na vrchol hory Thangorodrim, kde strávil nasledujúcich 30 rokov až kým ho neoslobodil jeho bratranec Fingon v 5. roku prvého veku. Po tom, čo Maedhros bol konečne na slobode, sa vzdal nároku na titul velekráľa Noldorských elfov v prospech svojho strýka Fingolfina, ktorý prevzal korunu v roku 7 prvého veku. To sa však Maedhrosovým bratom vôbec nepáčilo.
V tom čase sa veľmi nebojovalo pretože Morgothov záujem sa obrátil na východ, kde sa začali prebúdzať prví ľudia, ktorých sa snažil zmanipulovať do svojich radov. Morgoth čakal 60 rokov, kým opäť zaútočil. Temný pán elfov podcenil a utrpel veľkú porážku. Fingolfin a Maedhros, spojili svoje sily aby Morgotha v tejto bitke porazili. Potom začali obliehanie Angbandu, ktoré trvalo nasledujúcich 400 rokov.
