V mori titulov, ktoré sa snažia preraziť v preplnenej kategórii „bojovej mangy“, sa Gachiakuta jednoznačne vyníma. Priznáme sa, že nás k tejto sérii spočiatku prilákal najmä jej unikátny graffiti vizuál. Čo sme však následne objavili – temný, vrstevnatý a prekvapivo emocionálny príbeh, ktorý nás okamžite pohltil.
Táto manga nie je len pastvou pre oči, ale aj premyslenou výpoveďou o svete, ktorý sa naučil vyhadzovať nielen veci, ale aj ľudí.
Tento výtlačok prvého dielu série Gachiakuta sme mali možnosť prečítať vďaka vydavateľstvu CREW, ktorému touto cestou vrelo ďakujeme. Manga vyšla v češtine v roku 2025, pričom obsahuje 196 strán. O scenár aj kresbu sa postaral Kei Urana a do českého jazyka ju preložil Tomáš Kloutvor.
V tejto recenzii sa pozrieme na to, prečo nás tento štart série nielen zaujal, ale aj prinútil zamyslieť sa nad hodnotou vecí, ale aj ľudí, ktorých sa svet rád zbavuje.
Čo nás čaká v mange Gachiakuta?
Gachiakuta nás zavádza do dystopickej spoločnosti, kde sa všetko nepotrebné – či už predmety alebo ľudia – vyhadzuje do tzv. Jamy (Lower World). Príbeh sleduje Ruda, mladého chlapca z nižších vrstiev, ktorého neprávom obvinia z najhoršieho zločinu, a teda siahnutie na život. Následne padá do sveta plného odpadu a zabudnutých duší.
Rudo nie je len klasický hrdina. Je to vyvrheľ, no zároveň nositeľ presvedčenia, ktoré mu vštepil jeho adoptívny otec. „Ak niečo opatruješ s láskou a úctou, získa to dušu.“ Toto presvedčenie sa stáva emocionálnym motorom pre Ruda a jeho konanie.
Hoci je Gachiakuta na prvý pohľad klasickým príbehom o boji a prežití, v skutočnosti ponúka vrstvené rozprávanie o hodnote – o tom, čo považujeme za cenné, čo za odpad, a kde vlastne leží hranica medzi oboma kategóriami.
Jama je fascinujúcim prostredím, ktoré je viac než len temným pozadím – je to samostatný organizmus plný kreatúr, skrytých zákutí a spoločnosti Čističov, ktorí bojujú s predmetmi nabitými emóciou. Postupne sa Rudo stretáva s ďalšími Čističmi. Každá zbraň, každý predmet, ktorý postavy používajú, nesie v sebe niečo z ich minulosti.
Vizuálne spracovanie je priam unikátne
Čo však Gachiakutu katapultuje medzi elitu nových sérií – doslova neuveriteľná kresba. Kei Urana prináša štýl, ktorý kombinuje klasické shonen techniky s prvkami graffiti artu. Výsledkom je premyslený vizuál, ktorý je agresívny, expresívny a výtvarne odvážny. Panelovanie je dynamické, no vždy prehľadné, akčné scény sú nabité energiou a výrazovou silou.
Grafické spracovanie boja sa nespolieha len na efekt, ale aj na kontext – každé gesto má svoj význam, každá zbraň hovorí príbeh. Spolupráca s profesionálnymi street art umelcami (Hidejoši Andó) dodáva dielu osobitý rukopis. Naozaj cítiť, že ide o vizuálne dielo, ktoré má ambíciu redefinovať estetiku bojovej mangy.
Ak niečo milujeme, dávame tomu čas
Gachiakuta nie je len manga o boji a prežití. Tematicky sa dotýka marginalizácie, hodnoty jednotlivca, recyklácie a zodpovednosti. Svet odpadu pripomína silnú metaforu pre spoločnosť, ktorá znevažuje to, čo považuje za nepotrebné – a zároveň reflektuje ekologickú i sociálnu kritiku.
Koncept „dávania“ je tu filozofickým protipólom k mentalite konzumu. Ak niečo milujeme, dávame tomu čas, pozornosť a starostlivosť – a tým tomu dávame hodnotu. Gachiakuta tak ponúka prekvapivo hlboký pohľad na to, ako sa správame k veciam aj ľuďom.
Tempo príbehu je veľmi dobre vyvážené. Nenudíme sa, no zároveň necítime prehnaný zhon. Prvá kapitola má silný nástup a zvyšok prvého dielu udržiava zdravý balans medzi svetovou tvorbou, emocionálnymi pasážami a akciou. Vďaka rôznorodosti scén a premyslenému rytmu sa čítanie nikdy nezunuje.
Záverečné hodnotenie sviežeho príbehu Gachiakuta
Manga Gachiakuta je sviežim závanom v žánri, ktorý sa často drží osvedčených šablón. Prináša originálny vizuálny jazyk, nezvyčajný bojový systém a podmanivý svet, ktorý dokáže zaujať nielen milovníkov shonenu, ale aj čitateľov hľadajúcich hlbšie významy. Prvý diel série nás presvedčil nielen silným štartom, ale aj sľubom, že to najlepšie ešte len príde.
Napriek tomu, že niektoré prvky by si zaslúžili ešte viac priestoru (napr. rýchlejšie rozvinutie vedľajších postáv), ide o výnimočný debut, ktorý by si nemal nechať ujsť nik, kto hľadá v mange niečo nové, doposiaľ nevidené a úprimne emotívne.
Gachiakuta je temné, štýlové a dojímavé dielo s potenciálom zaradiť sa medzi moderné klasiky. A my určite budeme sledovať, kam nás táto cesta plná odpadu, zbraní a emócií ešte zavedie. Naše záverečné hodnotenie je 4/5. V porovnaní s inými mangami ide o jedinečné dielo, ktoré si musíte prečítať!
Autor recenzie: Matúš Takáč (@matus_crow)