Night City nikdy nespí a my sme sa do jeho neónom presvieteného chaosu s chuťou vrátili, tentoraz však v obrnenej uniforme tých najobávanejších. Komiks Psycho četa nás posadí priamo do zásahového vozidla MaxTacu a kladie otázku, ktorú hra naznačila len okrajovo. Kto v tomto meste predstavuje väčšiu hrozbu?
Komiks k nám prináša vydavateľstvo Crew Comics, má 104 strán a o český preklad sa postaral Filip Ženíšek. Pôvodne 4-dielnu minisériu z dielne Dark Horse Comics tak dostávame v ucelenej podobe a prečítate ju jedným dychom, bez čakania medzi jednotlivými zošitmi.
MaxTac: legenda z okraja mapy
V prvom rade si pripomeňme, prečo práve MaxTac budí medzi fanúšikmi taký rešpekt. Elitná jednotka policajného zboru NCPD, ktorá likviduje kyberpsychopatov, teda ľudí, ktorých kybernetické implantáty dohnali k nekontrolovanému násiliu, sa v samotnej hre objavuje len sporadicky.
Napriek tomu ju hráči poznajú už od prvého ukážkového traileru a ešte hlbšie ju do povedomia vryl animovaný seriál Edgerunners, v ktorom jej členovia predviedli, akú hrôzu dokážu rozpútať.
Práve preto nás potešilo, že Dark Horse v spolupráci so štúdiom CD Projekt Red venoval MaxTacu samostatný príbeh. Scenár napísal Dan Watters, kresby dodal Kieran McKeown a farby dotvorila Giada Marchisio.
Už oficiálna anotácia navyše prezrádza, kam príbeh smeruje: jednotka so 100 % úspešnosťou a 400 % mierou za*itých si zaslúži, aby ste sa jej báli rovnako ako tých, ktorých loví.
Úvod, ktorý nedá vydýchnuť
Watters nestráca čas zdĺhavým predstavovaním. Hneď na prvých stranách vrhá tím SPAR Delta do korporátnej budovy, ktorú sieťar postihnutý kyberpsychózou premenil na časovanú bombu.
Šialenec ovláda systémy aj ľudí vo vnútri, zatiaľ čo MaxTac musí zlikvidovať cieľ a popri tom zachrániť civilistov. Táto úvodná akcia funguje ako dokonalá vizitka celej série, pretože ukazuje rýchlosť, brutalitu aj cynizmus, s akým členovia tímu pristupujú k práci.
Okrem toho príbeh čoskoro opustí mestské ulice a presunie sa do vyprahnutých Badlands, kde neznámy kyberpsychopat systematicky ničí konvoje. Tím pritom rýchlo zistí, že za útokmi nestojí náhoda, a preto siahne po riskantnej taktike s návnadou.
Navyše Watters šikovne strieda výbuchy akcie s tichšími momentmi, v ktorých necháva postavy zložiť prilby a ukázať, čo sa skrýva pod chrómom.
Hook, Stepovic a Mut: trojica na hrane
Dramatické jadro komiksu však netvorí samotná akcia, ale ľudia v uniformách. Tím totiž dostane novú veliteľku Hook, ktorá prejavuje znepokojivú záľubu v krvi a pre ktorú hranica medzi zásahom a popravou prakticky neexistuje.
Naopak, Stepovica prenasleduje temná minulosť, ktorá sa mu vracia v najnevhodnejších chvíľach, zatiaľ čo Mut odhaľuje tajomstvá o skutočnej povahe jednotky a usiluje o zmenu.
Práve tento trojuholník kladie otázku, ktorá dáva sérii zmysel: kde končí strážca poriadku a kde začína monštrum, ktoré sám prenasleduje? Watters na ňu neodpovedá jednoducho a my za to scenáristu chválime.
Na druhej strane však štyri zošity neposkytujú dosť priestoru, aby sa každá z postáv naplno rozvinula. Hook pôsobí hrozivo a charizmaticky, no jej motivácie ostávajú skôr naznačené. Podobne aj Stepovicova minulosť by si zaslúžila viac strán, než jej príbeh nakoniec dopraje.
Neón, chróm a krv
Ak niečo z komiksu robí zážitok, ktorý oceníte aj pri opakovanom listovaní, je to vizuál. Kieran McKeown kreslí dynamicky, s výrazným zmyslom pre pohyb a kompozíciu akčných scén. Jeho postavy pôsobia ťažkopádne a nebezpečne zároveň, presne ako by ste od obrnených za*ijakov MaxTacu čakali.
Navyše si McKeown pohráva s detailmi implantátov, zbraní aj zničenej architektúry, takže svet Night City pôsobí hmatateľne a uveriteľne. Popri tom farby Giady Marchisio dodávajú stránkam tú správnu atmosféru. Mestské sekvencie žiaria kyselinovými neónmi, Badlands naopak dusia prachom a spálenými tónmi oranžovej.
Keď sa na scénu dostane krv, farebná paleta ju vytiahne do popredia s chirurgickou presnosťou. Práve táto súhra kresby a farieb radí Psycho četu podľa nás medzi vizuálne najpôsobivejšie komiksy, ktoré zo sveta Cyberpunku vznikli.
Kde komiks zadrháva
Napriek tomu musíme byť k vám úprimní. Najväčšiu slabinu série predstavuje tempo. Príbeh v druhej polovici akoby zrýchlil o niekoľko stupňov a niektoré dejové linky uzatvára rýchlejšie, než by si zaslúžili. Kým prvé dva zošity budujú napätie trpezlivo, finále prichádza náhle a niektorých čitateľov môže zaskočiť.
Okrem toho záver komiksu pôsobí výrazne cynicky. Neprezradíme, ako sa príbeh skončí, no upozorňujeme vás, že katarziu ani zadosťučinenie tu nedostanete.
Na jednej strane tento prístup dokonale zodpovedá duchu Cyberpunku, kde systém vždy vyhráva a jednotlivec len zriedka unikne bez jaziev. Na druhej strane však finále necháva otvorené dvere tak dokorán, že sa nezbavíte pocitu, akoby tvorcovia mysleli skôr na pokračovanie než na uzavretie príbehu.
Pre koho je Psycho četa určená
Komiks odporúčame predovšetkým fanúšikom hry a seriálu Edgerunners, ktorí chcú lepšie spoznať jednotku, ktorá v Night City vystupovala skôr ako hrozivý tieň než ako plnohodnotná postava. Okrem toho poteší aj milovníkov temnej sci-fi akcie, ktorí ocenia svižné rozprávanie a vizuál nabitý detailmi.
Naopak, ak hľadáte komplexnú psychologickú drámu s dôkladne prepracovanými postavami, pripravte sa, že Psycho četa vám ponúkne skôr ostrú ochutnávku než plnohodnotné menu. Nováčikov vo svete Cyberpunku však nemusíte odrádzať, pretože Watters vysvetľuje kľúčové pojmy prirodzene a bez zbytočného zahlcovania.
Hodnotenie a záverečné slovo
Za tím Dimanzie udeľujeme hodnotenie 4/5.
Psycho četa nevynalieza cyberpunkové koleso, no točí ho rýchlo, hlasno a s poriadnou dávkou krvi. Dan Watters kladie nepríjemné otázky o moci, násilí a o tom, kto stráži strážcov, zatiaľ čo Kieran McKeown s Giadou Marchisio z Night City vytvárajú vizuálnu hostinu.
Hoci tempo v závere zakopne a postavy by si zaslúžili viac priestoru, komiks vás vtiahne, znepokojí a donúti premýšľať aj po zatvorení poslednej strany. A práve preto si podľa nás zaslúži miesto v knižnici každého, kto Night City nosí v srdci aj pod kožou.
