Horor

Barva z kosmu: Najlepšia lovecraftovská manga, akú si dnes môžete kúpiť (Recenzia)

Obálka:

Info:

Žáner:

Horor

Formát:

Komiks

Vydavateľ:

Crew Comics

Vydavateľstvo Crew Comics pokračuje v sérii lovecraftovských adaptácií od japonského majstra Gó Tanabeho a my máme opäť pádny dôvod zavrieť dvere, rozsvietiť lampu a ponoriť sa do tmy. Barva z kosmu má 192 strán a o preklad sa postarali Petr Kabelka a Eliška Kabelková Vítová.

Tanabe tentoraz siaha po poviedke z roku 1927, ktorú sám Lovecraft považoval za jednu zo svojich najlepších. Práve preto vás hneď na úvod ubezpečujeme, že ak vás láka hrôza, ktorá nekričí, ale potichu presakuje do kostí, na nasledujúcich riadkoch zistíte, prečo by tento komiks nemal chýbať vo vašej knižnici.

Údolie, ktoré čoskoro zmizne pod vodou

Príbeh otvára bezmenný zememerač, ktorého do kopcov neďaleko Arkhamu privádza výstavba novej priehrady. Celé údolie čoskoro zaplaví voda, no skôr než sa to stane, niekto ho musí premerať a zmapovať.

Miestni ho pritom varujú pred starým Ammim Pierceom, samotárom z osamelého domu pri prekliatej pustatine. Tento muž si totiž ako jediný stále pamätá, čo sa tu kedysi udialo. Okrem toho z jeho úst zaznie spoveď, ktorá zememerača prenasleduje ešte dlho po odchode z údolia.

Tanabe tak zachováva Lovecraftovu rámcovú stavbu rozprávania. Navyše ju využíva šikovne, pretože vďaka nej od začiatku tušíme, že sa tu stalo niečo strašné, no nevieme čo. A práve táto neistota ťahá čitateľa stranu za stranou hlbšie.

Meteorit, ktorý priniesol niečo zlovestné

Jadro deja tvorí osud farmárskej rodiny Gardnerovcov, na ktorej pozemok jedného dňa dopadne záhadný meteorit. Kameň sa správa podivne, zmenšuje sa, nechladne a vedci z univerzity si s ním nevedia rady. Najviac ich však znepokojí farba, ktorú vo vnútri objavia a ktorú nedokážu pomenovať.

Odvtedy sa na farme začnú diať čudné veci. Úroda rastie neprirodzene bujne, no chutí horko a odporne. Zvieratá menia správanie, stromy sa v noci hýbu bez vetra a ľudia pomaly strácajú rozum aj silu.

Tanabe necháva hrôzu narastať postupne, takmer nebadane. Nestavia na lacných šokoch, naopak, buduje pocit, že sa svet okolo postáv pomaly a nezvratne rozkladá. Táto plazivá skaza pôsobí oveľa mrazivejšie než akékoľvek monštrum s chápadlami.

Ako nakresliť farbu, ktorá neexistuje?

Tu narážame na najväčšiu výzvu celej adaptácie. Lovecraft opisuje farbu, akú ľudské oko nikdy nevidelo, a Tanabe ju musí zobraziť v čiernobielom komikse. Znie to ako nemožná úloha, no výsledok nás úprimne ohromil.

Kresliar totiž farbu neukazuje priamo, ale prostredníctvom jej účinkov, presne tak, ako to robil aj samotný Lovecraft. Zobrazuje svetlo, ktoré sa správa nesprávne, rastliny, ktoré žiaria zvnútra, a tiene, ktoré padajú tam, kam by nemali. Zvyšok dotvorí vaša fantázia, a práve preto pôsobí každý takýto výjav znepokojivo.

Okrem toho Tanabe pracuje s rastrami a šrafovaním s takmer posadnutou precíznosťou. Krajina Nového Anglicka dýcha melanchóliou, staré drevené domy akoby vŕzgali už pri pohľade na ne a postupný rozklad prírody autor zachytáva s detailnosťou, z ktorej vám prebehne mráz po chrbte.

Rodina na pokraji priepasti

Popri vizuálnej stránke nás zaujal aj spôsob, akým autor pracuje s postavami. Spomedzi Lovecraftových textov má práve tento príbeh najsilnejšie ľudské jadro a Tanabe ho dokáže naplno vyťažiť. Nahum Gardner a jeho blízki tak nepôsobia ako bezmenné obete.

Vďaka tomu nás ich úpadok skutočne bolí. Sledujeme otca, ktorý tvrdohlavo odmieta opustiť pôdu, matku, ktorej myseľ sa pomaly rozpadá, aj synov, ktorých jedného po druhom pohlcuje neviditeľná sila. Ammi Pierce pritom stojí bokom ako bezmocný svedok a jeho pohľad sa stáva naším pohľadom.

Tanabe tu dokonca obohacuje predlohu, pretože pôvodná poviedka necháva emocionálny rozmer skôr v úzadí. Japonský autor naopak dodáva tváram výraz, gestám váhu a tichým scénam silu, ktorú by sme v samotnom texte márne hľadali. Napokon, aj keď sa v príbehu vznáša tieň sm*ti, autor ho nikdy nezneužíva na samoúčelný šok.

Verná adaptácia s vlastným rukopisom

Ak poznáte Tanabeho predchádzajúce lovecraftovské spracovania, viete, čo od neho čakať. Autor pristupuje k predlohe s hlbokou úctou, drží sa jej deja aj stavby, no zároveň ju prekladá do jazyka komiksu s obdivuhodnou istotou. Nie náhodou ho uznáva aj Džundži Itó, ďalšia legenda japonského hororu.

Rozprávanie plynie pokojne, miestami takmer rozjímavo. Tanabe sa nebojí venovať celú dvojstranu jedinému výjavu krajiny, pretože vie, že práve ticho dokáže vystrašiť najviac. Čitatelia zvyknutí na rýchle tempo moderných komiksov môžu tento rytmus vnímať ako pomalší, no podľa nás predstavuje jeho najväčšiu silu.

Navyše oceňujeme aj kvalitu prekladu. Kabelkovci zachovávajú archaický, mierne vznešený tón Lovecraftovho jazyka, pričom text ostáva čitateľný a plynulý. A práve táto rovnováha robí z čítania skutočný zážitok.

Komu komiks odporúčame

Barvu z kosmu odporúčame v prvom rade všetkým priaznivcom H. P. Lovecrafta, ktorí chcú vidieť jeho svet stvárnený s maximálnou vernosťou a výtvarnou kvalitou. Rovnako ju určite ocenia milovníci mangy, ktorí hľadajú dospelý, atmosférický horor bez prehnanej akcie.

Okrem toho ide o ideálnu vstupnú bránu pre tých, ktorí Lovecrafta ešte nečítali. Tanabe totiž sprístupňuje jeho niekedy ťažkopádny štýl moderným čitateľom, no nič z jeho podstaty neuberá. Ak vás láka kozmická hrôza, ktorá pripomína, aký malý je človek voči nekonečnu, siahnite po tomto titule bez váhania.

Hodnotenie a záverečné slovo

Za tím Dimanzie udeľujeme hodnotenie 5/5.

Gó Tanabe opäť dokazuje, že patrí medzi najpovolanejších vykladačov Lovecraftovho diela. Farba z vesmíru spája hlbokú úctu k predlohe, ohromujúcu kresbu a atmosféru, ktorá vás neopustí ani po zatvorení poslednej strany. A práve preto si tento komiks od Crew Comics zaslúži čestné miesto vo vašej knižnici, ideálne hneď vedľa ďalších Tanabeho adaptácií.

Návrat hore