Čo vznikne, keď najbrutálnejšieho lovca odmien galaxie pošlete medzi roztomilé ovečky alebo šíriteľov dobra? Pravdepodobne presne taký chaos, aký ponúka Lobo: Jehněčí jatka a další příběhy od Crew Comics. Kniha zhromažďuje zošity Lobo #51–56, ktoré pokračujú v divokej jazde legendárneho Czarniana.
Scenár pripravil Alan Grant, zatiaľ čo kresbu zastrešili Norm Breyfogle a Carl Critchlow. Čitateľ preto dostáva koncentrovanú dávku násilia, čierneho humoru, absurdity a nekorektnej satiry. Tentoraz Lobo nenarúša pokoj iba svojim tradičným protivníkom. Na mušku sa dostane napr. usporiadaná diaľničná hliadka, pričom pokojná služba rýchlo naberie katastrofálne rozmery.
Alan Grant v komikse využíva jednotlivé situácie na parodovanie morálky, spoločenských pravidiel aj tradičného hrdinstva. Preto sa za typickou krvavou groteskou ukrýva aj výsmech všetkému príliš slušnému a uhladenému. Jehněčí jatka a další příběhy tak sľubuje anarchickú zábavu, kde najväčšou hrozbou zostáva samotný Lobo.
Nám dielo zaslalo vydavateľstvo Crew Comics, ktoré má v zásobe už niekoľko vynikajúcich príbehov o Lobovi v českom jazyku. Komiks taktiež preložil Darek Šmíd, vďaka čomu si už dnes celých 148 strán môže prečítať takmer ktokoľvek. Teraz už sa však nezdržiavajme, prejdime si dielo stránku po stránke, a dúfajme, že nás Lobo (ne)prekvapí zo zálohy.

Lobo napísal komiks sám o sebe, nie Alan Grant
Alan Grant pristupuje k Lobovi ako k chodiacej katastrofe, ktorá nepotrebuje komplikovaný dôvod na rozpútanie absolútneho chaosu. Scenár preto funguje najlepšie vtedy, keď jednoduchú situáciu postupne vyženie do absurdného extrému. Ako už je zvykom, jednotlivé epizódy parodujú spoločenské pravidlá, morálku aj klasické superhrdinské príbehy.
Lobo zostáva bezohľadný, samoľúby a nepredvídateľný, pričom práve tieto vlastnosti poháňajú väčšinu konfliktov. Dialógy presne vystihujú jeho vulgárnu energiu a absolútnu neúctu voči okoliu. Grant zároveň využíva slovné prestrelky ako prípravu na ešte absurdnejšie násilie. Preto často funguje už samotný kontrast medzi slušným rozhovorom a Lobovou reakciou.
Medzi protivníkov navyše patria policajti, samozvaní šíritelia dobra a aj ďalšie bizarné postavy. Najzábavnejšie konflikty však vznikajú vtedy, keď chce niekto Loba napraviť alebo kontrolovať. Takáto predstava totiž predstavuje väčšie šialenstvo než samotný hlavný hrdina. Kresba Norma Breyfogla podporuje grotesknosť príbehov výraznou mimikou a dynamickými kompozíciami.
Jeho Lobo pôsobí mohutne, špinavo a neustále pripravený niečo zdemolovať. Carl Critchlow zároveň prináša drsnejšie textúry a miestami ešte grotesknejší vizuálny charakter. Obaja výtvarníci navyše výborne pracujú s prehnaným násilím bez straty komediálneho tónu. Výbuchy, bitky a deformované výrazy preto pripomínajú brutálnu kreslenú grotesku.


Lobo: Jehněčí jatka, atmosféra, emócie a tempo
Pokoj v komikse Lobo: Jehněčí jatka a další příběhy vydrží približne dovtedy, kým samotný Czarnian nevstúpi do miestnosti a nenájde prvú zámienku na problém. Atmosféra preto pripomína nekontrolovateľnú grotesku, kde sa katastrofa stáva prirodzenou súčasťou každodennosti. Brutalita v príbehu nikdy nepôsobí úplne vážne.
Alan Grant ju zámerne tlačí do absurdných rozmerov. Krv, výbuchy a demolácia sa tak premieňajú na súčasť čierneho humoru. Práve táto nekorektnosť dodáva jednotlivým príbehom charakteristickú energiu. Emócie však nevychádzajú z hlbokých tragédií alebo psychologických monológov. Namiesto toho dominujú pobavenie a občasné neveriace krútenie hlavou.
Lobo totiž dokáže zničiť aj situáciu, ktorá pôvodne nepredstavovala žiadne nebezpečenstvo. Zároveň jeho stret so šíriteľmi dobra vytvára mimoriadne vďačný kontrast. Čitateľ preto nečaká, či nastane katastrofa, ale skôr aké rozmery tentoraz katastrofa dosiahne. Tempo navyše prakticky nepozná brzdu. Jedna absurdná situácia rýchlo strieda ďalšiu.
A aj napriek tomu jednotlivé epizódy nepôsobia úplne rovnako. Každá totiž využíva odlišné prostredie, konflikt alebo satirický terč. Vďaka tomu si čítanie zachováva sviežosť aj pri neustálej dávke chaosu. Jehněčí jatka a další příběhy tak ponúka hlučný, brutálny a zámerne nevkusný komiksový kolotoč. Jeho rýchly rytmus dokonale zodpovedá definícii samotného Loba.


Záverečné hodnotenie – Lobo: Jehněčí jatka a další příběhy
Citliví čitatelia komiks okamžite zatvorte. Tu nenájdete svoj nový obľúbený komiks! Lobo: Jehněčí jatka a další příběhy cieli najmä na priaznivcov čierneho humoru, absurdity a zámerne prehnaného násilia. Rovnako poteší fanúšikov deväťdesiatkových komiksov, ktorí oceňujú nekorektnosť bez neustáleho ospravedlňovania.
Znalosť Loba v tomto diele pomáha pochopiť množstvo vtipov, no nepredstavuje nevyhnutnú podmienku. Jeho charakter totiž čitateľ pochopí prakticky na prvej strane (skutočne neklameme). Význam knihy spočíva predovšetkým v zachovaní špecifickej podoby postavy z obdobia jej najväčšej popularity. Alan Grant využíva Loba ako paródiu drsných antihrdinov.
Aj preto extrémne násilie nepredstavuje iba atrakciu. Často funguje ako absurdná pointa alebo výsmech konvenciám klasických hrdinských príbehov. Zároveň však tento prístup nemusí sadnúť každému. Humor zostáva hrubý, miestami primitívny a zámerne nevkusný. Práve fanúšikovia podobnej nekorektnosti však dostanú presne to, čo od Loba očakávajú.
Navyše Breyfogle a Critchlow dávajú chaosu správne grotesknú vizuálnu podobu. Celkovo ide o divokú zbierku, ktorá svoju jednoduchosť premieňa na prednosť. Príbehy nepredstierajú veľkolepú filozofiu a radšej bez zábran útočia na dobrý vkus. Lobo: Jehněčí jatka a další příběhy preto predstavuje hlučnú a brutálnu zábavu, ktorá si vyslúžila hodnotenie 4/5. Nás to baví!




