Simona Jančíková je talentovaná slovenská ilustrátorka a konceptuálna umelkyňa, ktorá sa špecializuje na fantasy a hororovú estetiku. Jej tvorba sa vyznačuje bohatou atmosférou, precíznou prácou s detailmi a výraznými emotívnymi prvkami. Zameriava sa na digitálnu ilustráciu, komiks a vizuálny vývoj pre videohry, stolové hry či knihy.
Spolupracovala na rôznych projektoch, vrátane kartovej hry Mythrel TCG, pričom jej diela mnohí oceňujú pre ich originalitu a vizuálnu silu. Aktívne sa prezentuje na platformách ako ArtStation a Instagram, kde si stihla získať silnú medzinárodnú fanúšikovskú základňu. Jej inšpiráciou sú mytológia, literatúra a príroda, pričom vo svojej tvorbe spája tajomno s fantasy prvkami.
Simona, my ti ešte raz ďakujeme, že si si našla čas na tento krátky rozhovor. Tvoja tvorba často zahŕňa fantasy a hororové prvky. Ako reaguješ na kritiku, že takéto témy môžu byť považované za príliš temné alebo nevhodné pre určité publikum?
Neberiem to ako kritiku, moja tvorba určite nie je pre všetkých, ani ju nerobím s tým účelom. Kedysi som sa snažila tvoriť prístupnejšie veci, hlavne počas vysokej školy, ale časom som zistila, že to vôbec nie je cesta pre mňa. Až keď som sa vrátila k námetom, ktoré ma bavili keď som mala cca 15 rokov, tak som zistila, že to sú žánre, v ktorých chcem tvoriť.
Ako vnímaš súčasnú umeleckú scénu na Slovensku? Myslíš si, že poskytuje dostatočnú podporu pre mladých umelcov, alebo je potrebné hľadať príležitosti v zahraničí?
Ja podporu slovenskej umeleckej scény nejako nepociťujem. Pokiaľ si správne spomínam, tak som pre slovenský trh nerobila žiadnu prácu, odkedy sa venujem žánrovej ilustrácii. Vyšla mi jedna knižná obálka pre české vydavateľstvo, ale inak tvorím čisto pre americký trh. U nás nevychádza toľko fantasy literatúry, ani stolných hier, aby to uživilo veľa ilustrátorov.
Našťastie však viem šíriť svoje portfólio cez internet a môžem robiť takmer pre hocijakú krajinu. Síce sa vystavujem obrovskej konkurencii, ale zatiaľ to nejako funguje.
Spolupracovala si na projekte Mythrel TCG. Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami a požiadavkami komerčných projektov v porovnaní s tvojou osobnou umeleckou víziou?
Mám celkom rada, keď mi niekto zadá obmedzenia v ilustrácii, niekedy to práveže podporuje kreativitu. Je pre mňa výzvou vytvoriť ilustráciu, ktorá zároveň spĺňa predpoklady, zobrazuje mechaniky hry, ale aj skrýva príbeh, ktorý tam vložím ja. Ak mám nejakú vlastnú umeleckú predstavu, ventilujem ju vo svojich osobných projektoch, keď mi zvýši čas na vlastnú tvorbu.
Konkrétne práca pre Mythrel bola super v tom, že nemali veľa obmedzení a zadania boli veľmi jednoduché, takže som mohla do ilustrácie vložiť veľa svojich dizajnových nápadov a spoluvytvoriť charaktery, ktoré teraz žijú v hre.
Tvoje diela sú prezentované na platformách ako ArtStation a Instagram. Ako sa vyrovnávaš s tlakom sociálnych médií na neustálu produkciu nového obsahu?
Ignorujem to. Môj typ tvorby je veľmi nevhodný na sociálne siete, lebo každá ilustrácia trvá desiatky hodín a tým pádom nepostujem častejšie ako raz-dvakrát za mesiac. Moje príspevky vidí len veľmi málo ľudí. Sociálne siete beriem skôr ako online galériu, ak chce niekto vidieť veľa mojich vecí pokope.
Nikdy neprodukujem ilustrácie len na to, aby som mala čo zavesiť na Instagram, to mi v mojom prípade príde ako strata času.
Venuješ sa aj tvorbe komiksov, napríklad príbehom zvierat cestujúcich do vesmíru. Ako reaguješ na názory niektorých laikov, že komiksy nie sú „vážnym“ umením?
Myslím, že to je už dávno prekonaný názor a komiksy sú plnohodnotným výtvarným žánrom. Ja sama však komiksy už dlhšie netvorím, lebo mi úplne nevyhovuje táto výtvarná forma, no možno sa k nim jedného dňa vrátim.
Ako sa vyrovnávaš s možným konfliktom medzi umeleckou slobodou a potrebou komerčného úspechu?
To riešim často, keď robím novú maľbu do môjho portfólia. Zároveň sa chcem prezentovať pre potenciálne pracovné príležitosti, zároveň však nie som úplne schopná sama seba nútiť do maľovania vecí, ktoré ma vôbec nebavia. Snažím sa vždy pracovať na veľa veciach naraz, mávam rozpracovaných kľudne aj 5-8 obrazov, aby som mohla skákať medzi projektami, keď ma niečo omrzí alebo frustruje.
Tvoja tvorba je ovplyvnená mytológiou a literatúrou. Ako sa staviaš k otázkam kultúrnej apropriácie pri čerpaní z rôznych kultúrnych zdrojov?
Myslím, že mytologické príbehy sú tu naozaj pre všetkých a ja sama čerpám z rôznych príbehov. Osobne vždy, keď idem spracovávať nejakú historickú, alebo mytologickú tému, tak sa snažím, aby bola informovaná do hĺbky. Nie vždy však idem po 100% historickej presnosti, to ani nie je zámer.
Ako sa vyrovnávaš s možnou kritikou, že tvoja tvorba je príliš komerčná alebo prispôsobená masovému vkusu?
Pre mňa je úplne v poriadku, ak má niekto taký názor. Každý máme trochu iný vkus. Ja maľujem ten typ ilustrácie, aký aj rada konzumujem od iných výtvarníkov, takže ak by som robila čokoľvek iné, tak by to nedávalo zmysel.
Ako vnímaš úlohu umelca v spoločnosti? Myslíš si, že by umelci mali byť politicky a spoločensky angažovaní?
Nemyslím si, že je to nejaká povinnosť všetkých výtvarníkov. Nech sa každý angažuje do takej miery ako chce.
Ako sa staviaš k otázke cenzúry v umení? Mala si niekedy skúsenosť s obmedzovaním tvojej tvorby?
Ja osobnú skúsenosť s cenzúrou nemám.
Ako vnímaš konkurenciu medzi umelcami na digitálnych platformách? Myslíš si, že to podporuje kreativitu, alebo naopak vytvára nezdravé prostredie?
Nemám problém s konkurenciou medzi umelcami, skôr s pretlakom obsahu celkovo. Zakaždým, keď zverejňujem niečo na sociálne siete, tak to súperí s miliónom iných, často oveľa lepších malieb, prípadne s iným obsahom, ktorý je pohyblivý a ľahšie vstrebateľný. S ostatnými umelcami je však dneska jednoduché tvoriť komunity.
Napríklad na Discorde mám niekoľko serverov, kde si s inými výtvarníkmi vymieňame kritiku, pomáhame pri tvorbe, alebo posúvame pracovné ponuky.
Simona, pomaly sa blížime k záveru rozhovoru. Ako sa vyrovnávaš s možným tlakom na prispôsobenie svojej tvorby aktuálnym trendom a módnym vlnám v umení?
Keďže ja mám štýl maľby, ktorá trvá veľmi dlho, aj keby som chcela, nestíham sa účastniť žiadnych trendov. Väčšinou to ignorujem, neviem si predstaviť, že by som svoj čas plytvala na tvorbu pre trendy, ktoré akurát fičia na Instagrame, alebo na iných sociálnych sieťach.
Máš na srdci niečo, čo by si rada odkázala ľuďom, ktorí sa v živote rozhodujú, či sa vydať cestu umenia?
V prvom rade ďakujem za rozhovor a záujem o moju prácu. Výtvarné umenie je super, či ako kariéra, alebo hobby. Takže podporujem každého, kto sa mu chce venovať. Mať kariéru konkrétne v žánri v ktorom robím ja, je momentálne dosť náročné. Dnes je tu obrovská konkurencia s neistou budúcnosťou ohľadom AI.
Kým sa človek stane natoľko dobrým, aby sa tým mohol živiť, musí najskôr stráviť roky samoštúdiom a tvorbou portfólia, prípade cestovať, aby sa stretol s art directormi, či tráviť hodiny online hľadaním pracovných ponúk. Ja sama s tým stále bojujem. Ale fantasy maľba ma baví natoľko, že si neviem predstaviť, že by som niekedy robila niečo iné.
Simona, my ti ešte raz ďakujeme a želáme ti, čo najviac úspechov, ako v osobnom, tak aj v pracovnom živote. Sme radi, že na Slovensku máme aj ženské zastúpenie takýchto talentovaných ľudí!
