Gimli sa narodil v Modrých horách v roku 2879 tretieho veku, počas obdobia vyhnanstva Durinovho ľudu, približne storočie po tragickom zničení mesta Dale a vyplienení Ereboru drakom Smaugom. Jeho otcom bol Glóin, priamy potomok kráľa Náina II. a aj Durina I. Nesmrteľného. Jeho otec sa pridal k Thorinovi pri výprave za znovuzískaním Ereboru. Gimli sa nezúčastnil pretože bol príliš mladý, mal vtedy iba 62 rokov.
Trpaslíci boli vo svojej výprave úspešní a Gimli spolu so svojím otcom boli medzi tými, ktorí sa vrátili do Ereboru. V roku 3017 tretieho veku, bol Gimli svedkom príchodu poslov Saurona, ktorí sa vypytovali na Bilba a na Prsteň, pričom ponúkali lákavé dary. Gimli teda putoval do Roklinky s dvojakým cieľom. Varovať Bilba a vyhľadať radu Elronda. Zúčastnil sa Elrondovej rady ako zástupca trpaslíkov z Ereboru.
Gimli súčasťou spoločenstva prsteňa
Gimli, ako jediný mladý trpaslík prítomný na Elrondovej rade, bol vymenovaný za člena Spoločenstva prsteňa. Bol jediný z družiny, ktorý nosil krúžkovú košeľu a mal pri sebe širokú sekeru. Spomedzi všetkých stál Gimli najpevnejšie po boku Gandalfa v otázke prechodu cez Moriu. Na jeho rozhodnutie mohla mať vplyv zvedavosť ohľadom osudu jeho bratranca Balina, ktorý sa tam vydal.
Jeho prvý spor s Legolasom nastal pred Durinovými dverami, keď sa krátko hádali o tom, či za ochladnutie vzťahov medzi elfmi a trpaslíkmi môžu práve elfovia alebo trpaslíci. Gandalf rýchlo zakročil, no skutočné priateľstvo medzi nimi vzniklo až v Lothlóriene. Gimli bol veľmi nápomocný Gandalfovi, keď ostatným členom družiny vysvetľovali tajomstvá Durinových dverí.
Gandalf si vážil Gimliho schopnosti a dovolil mu kráčať po jeho boku tmavými tunelmi, pričom sa s ním radil, keď bola cesta neistá. Je pravdepodobné, že Gandalf takto využíval vrodené alebo vycvičené schopnosti trpaslíkov, nie konkrétne poznanie Morie, keďže Gimli tam predtým nikdy nebol. Počas zvyšku cesty temnotou bol naďalej Gandalfovi nápomocný a odvážne bojoval v Bitke v komnate Mazarbul.
Po tom, čo Gandalf padol, aby zastavil Balroga, viedol Gimli ostatných cez Most Khazad-dûm a k východu smerom ku východnej bráne.
Gimli v Lórien sa stal najväčšou prekážkou pre Spoločenstvo prsteňa
U Gimliho sa prejavili silné emócie, keď sa priblížili ku Zrkadlovému jazeru, ktoré je pre trpaslíkov posvätným miestom. Zo všetkých členov družiny vzal k nemu so sebou iba Froda, aby mu ho ukázal. To naznačovalo istú náklonnosť k Frodovi, alebo že bol najdôležitejším členom družiny. V dávnych dobách keď sa prebudil Durin I. uvidel v jazere korunu z hviezd, kvôli čomu sa rozhodol založiť Khazad-dûm.
Napriek svojej užitočnosti sa Gimli v Lórien stal najväčšou prekážkou pre Spoločenstvo. Keďže ako jediný mal mať zaviazané oči, kvôli elfskej nenávisti voči trpaslíkom. Gimli si nechcel nechať oči zaviazať ak si ich nezaviazal ani Legolas. Dohodlo sa teda, že celá družina prejde Zlatým lesom so zaviazanými očami, aby Gimli netrpel sám. Až keď dorazili ku Galadriel im bolo dovolené dať si pásky dole z očí.
Gimliho srdce sa obmäkčilo voči Galadriel a následne aj voči elfom všeobecne, keď táto vznešená pani prejavila súcit s jeho bolesťou a oslovila ho tradičnými khuzdulskými menami. Na oplátku sa jej pokúsil zložiť kompliment, keď v nej rozpoznal lásku a porozumenie. Hoci jeho prvý pokus bol trochu nemotorný, preslávil sa tým, že keď Galadriel rozdávala družine dary, požiadal ju len o jediný prameň jej vlasov.
Galadriel mu dala tri pramene s požehnaním, pravdepodobne si spomenula na to, ako Fëanor pred mnohými tisíckami rokov žiadal o podobný dar, trikrát a ona trikrát odmietla. Gimli sa pri odchode z Lothlórienu otvorene od dojatia rozplakal. Keď Spoločenstvo opustilo Lothlórien, Gimli sa už stal blízkym priateľom elfa Legolasa, čo bol priamy dôsledok Galadrielinej láskavosti.
Traja lovci – Aragorn, Legolas a Gimli
Po Smrti Boromira a rozdelení Spoločenstva, Gimli a Legolas pobili mnoho škretov. Gimli mlčky počúval, ako jeho jediní zostávajúci spoločníci, Aragorn a Legolas, spievali žalospev za Boromira. Traja spoločníci sa následne rozhodli že sa vydajú na lov škretov, ktorí uniesli Smíška a Pippina. Počas väčšiny prenasledovania pôsobil Gimli ako komentátor, pričom rozhodovanie ponechával na Aragorna.
Na podozrievavých Rohanských jazdcov, na ktorých narazili ich cestou naprieč rohanskými planinami reagoval pomerne nepriateľsky. Najmä po Éomerových neuvážených poznámkach o Galadriel. Ani jeden z nich netušil, že sa z nich v budúcnosti stanú blízki priatelia, hoci si vymenili ostré slová. Po tom, čo Troch Lovcov vybavili koňmi, sa Gimli a Éomer rozišli v pokoji, s prísľubom zmierenia.
Z Troch Lovcov bol Gimli ten, kto sa najviac rozrušil v lese Fangorn, keď hľadali stopy po Smíškovi a Pippinovi. Na rozdiel od Aragorna a Legolasa nemal žiadny strach z konfrontácie so starcom vo Fangorne, o ktorom sa domnievali, že je to Saruman. Keď sa však ukázalo, že je to Gandalf, Gimli kľakol na kolená. Gandalf mu položil ruku na hlavu, vtedy sa Gimli prvý raz počas celej výpravy za zničením prsteňa zasmial.
Po priaznivej konfrontácii z Gandalfom sa vydali do Edorasu. Gimliho hnev opäť rozhorel v sále kráľa Théodena, keď zradca Gríma hovoril hanlivo o Pani Zlatého lesa. Gandalf ho však rýchlo upokojil. Gimli bol nadšený Bielymi horami a Helmovým žľabom a dodal, že keby mal so sebou stovku svojich druhov, urobil by z pevnosti nedobytné miesto.
Bitka o Helmovu Roklinu a cesta mŕtvych
Počas Bitky o Helmovu roklinu, Gimli zachránil Éomerovi život pred bránami pevnosti. Potom sa vrátil dnu a chvastal sa pred svojím priateľom Legolasom svojimi prvými dvoma zabitými škretmi. Legolas odhalil, že ich zabil dvadsať, čím medzi nimi začala dobromyseľná súťaž v počítaní pobitých, ktorá pokračovala počas celej vojny. Počas bitky bol jedným z tých, ktorí sa museli stiahnuť do jaskýň.
Bol ohromený ich nádherou a svojím opisom ich krásy dojal aj Legolasa. Na konci bitky mal Gimli na konte štyridsaťtri zabitých škretov o jedného viac než elf Legolas. Gimli prejavil aj štipku humoru a náklonnosti, keď privítal Hobitov Smíška a Pippina pohodlne usadených medzi troskami v zrúcaninách Isengardu. Vyhlásil, že má voči Pippinovi veľký dlh, keď mu hobit požičal svoju náhradnú fajku.
Gimli ukázal typickú kamennú tvrdosť trpaslíkov, keď sa v Isengarde stretli so Sarumanom. Saruman sa pokúsil pomocou čarov svojho hlasu presvedčiť Théodena, aby mu odpustil a uzavrel mier. Mnohí Rohirrovia podľahli jeho kúzlu. Gimli však zostal netknutý a poznamenal, že Sarumanovým slovám sa nedá veriť. Saruman sa naňho natoľko nahneval, že na chvíľu stratil svoju moc.
Keď sa družina priateľov opäť začala rozdeľovať Gandalf a Pippin sa vybrali do Minas Tirith, Théoden so svojimi jazdcami do Dunharrowa. Gimli z lásky a úcty k Aragornovi odišiel s ním, Legolasom, synmi Elronda a Dúnedainskými hraničiarmi po Cestách mŕtvych. Pred Temnou bránou prejavil veľkú neochotu, ale poslednou myšlienkou, ktorá ho poháňala vpred, bola obava, že by ho elf mohol prekonať v podzemí.
Záver vojny o prsteň
Po tom čo Gimli s ostatními presvedčili mŕtve duše, aby im pomohli v boji proti silám temného pána sa dostavili do Gondorského prístavu Pelargir, kde najprv vyplienili všetkých Korzárov z Umbaru, ktorí mali posilniť škretov na Pelennorských poliach. Po úspešnom zničení korzárov sa nalodili na ich lode a začali sa plaviť proti prúdu rieky Anduin, až kým sa dostali do blízkosti Minas Tirith, kde sa vylodili.
V náročnej bitke na Pelennorských poliach, Gimli pobil veľa škretov. Bez jeho pomoci a posíl, ktorých bol súčasťou by Biele mesto určite padlo. Neskôr nadšene rozprával hobitom o ich dobrodružstve. Gimli bojoval aj v Bitke pred Čiernou bránou, z ktorej vyviazol bez zranení, a medzi mŕtvymi na kopci našiel živého, no doráňaného Pippina, ktorého zachránil a splatil mu tak dlh za požičanú fajku.
Gimliho život vo Štvrtom veku
Po Aragornovej korunovácii sa Gimli rozlúčil so svojím starým priateľom Éomerom, ktorý ho prosil o odpustenie za svoje slová o Galadriel, hoci dodal, že si stále nemyslí, že je najkrajšou bytosťou na svete. Povedal, že za najkrajšiu považuje Arwen. Gimli bol s touto odpoveďou spokojný. Počas cesty späť navštívil s Legolasom mnohé miesta, vrátane Fangornského lesa a Trblietavých jaskýň.
Nakoniec sa vrátil do Ereboru, ktorý bol vo vojne takmer zničený. Dáin II. Železná päta padol a trón zaujal Thorin III. Neskôr sa však Gimli vrátil do Trblietavých jaskýň s oddielom trpaslíkov a stal sa známym ako „Pán Trblietavých jaskýň“. Znovu postavil brány Minas Tirith z mithrilu a ocele a vykonal veľké diela v Gondore i Rohane. Tam sa opäť stretol so svojimi priateľmi Smíškom a Pipinom.
História jeho ľudu sa dostala do Červenej knihy. Tiež vypracoval rodokmeň trpaslíkov z Ereboru pre kráľa Elessara. Predpokladá sa, že v Trblietavých jaskyniach žil až do vysokého veku a v roku 120 Štvrtého veku po smrti Aragorna, odplával so svojím priateľom Legolasom cez more Belegaer do Valinoru, čím sa stal prvým a jediným trpaslíkom, ktorému bol vstup to zeme neumierajúcich povolený.
