Metly patrili odjakživa medzi najrozšírenejšie dopravné prostriedky čarodejníc a čarodejníkov. Na rozdiel od obyčajných metiel niesli v sebe silné kúzla, a preto umožňovali rýchly let vzduchom. Navyše slúžili nielen na cestovanie, ale aj na preteky či populárne športy vrátane metlobalu. Najstaršia známa zmienka o lietajúcej metle pochádza z roku 962.
Práve prvá zmienka sa objavila v ilustrovanom rukopise z Nemecka. V čarodejníckej komunite predstavovali metly bežnú súčasť každodenného života. Naproti tomu iné magické bytosti využívali odlišné spôsoby presunu. Domáci škriatkovia napríklad cestovali premiestňovaním. Výrobcovia metiel však ponúkali širokú škálu rôznych modelov.
Predaj prebiehal v špecializovaných obchodoch s metlami alebo športovým vybavením. Cena závisela od kvality, rýchlosti a použitých materiálov. Záujemcovia tak zaplatili približne od 600 do 5 000 galeónov. Dôležitú úlohu zohrával aj technický pôvod každej metly. V čarodejníckom svete totiž existovali farmy určené na pestovanie stromov pre výrobu kvalitného dreva.
Následne remeselníci spracovali materiál a doplnili ho potrebnými kúzlami. Používanie metiel vo Veľkej Británii a Írsku navyše podliehalo pravidlám Ministerstva mágie, ktoré dohliadalo na bezpečnosť a kontrolu leteckej dopravy medzi čarodejníkmi. A aj z toho dôvodu sa dnes pozrieme na magické metly zo sveta čarodejníkov.
Prečo sa začali využívať kúzelnícke metly?
Schopnosť lietať fascinovala čarodejníkov celé stáročia. Väčšina z nich však nedisponovala kúzlom, ktoré by umožňovalo voľný let. Výnimky patrili medzi mimoriadne vzácne prípady. Niektorí animágovia síce prijímali podobu okrídlených tvorov, no takých čarodejníkov existovalo len málo.
Ešte pred zavedením Medzinárodného štatútu utajenia si kúzelníci uvedomovali záujem muklov o mágiu. Preto potrebovali nenápadný spôsob cestovania. Metla predstavovala ideálne riešenie. Ľahko sa ukryla, dala sa prenášať a nevyvolávala podozrenie. Prvé modely však neposkytovali veľký komfort. Historické záznamy potvrdzujú používanie metiel už v roku 962.
Jeden nemecký rukopis dokonca zachytáva troch čarodejníkov po pristátí s veľmi nespokojnými výrazmi. Vtedajšie metly disponovali hrubými vetvičkami a neopracovanými rúčkami. Navyše ich konštrukcia zaostávala za neskoršími generáciami. Magické očarovania ponúkali len základné možnosti. Metly lietali jedinou rýchlosťou a zvládali stúpanie, klesanie či zastavenie.
Každá čarodejnícka rodina si navyše vyrábala vlastné kusy. Výsledná kvalita preto závisela od zručností výrobcu. Počas 12. storočia sa objavili prví špecializovaní remeselníci. Skúsení tvorcovia metiel následne vymieňali svoje služby za elixíry alebo iný hodnotný tovar. Práve vďaka nim sa začal postupný vývoj pohodlnejších, rýchlejších a spoľahlivejších lietajúcich metiel.
Príchod spoločnosti Nimbus Racing Broom Company
Počas 19. storočia prešli lietajúce metly výrazným vývojom. K vyššiemu pohodliu prispelo najmä očarovanie Cushioning Charm z roku 1820. Jeho autorom sa stal Elliot Smethwyck. Napriek tomu výroba stále prebiehala ručne a každý kus vznikal individuálne. Vtedajšie modely síce ponúkali kvalitné spracovanie, no výkon nepatril medzi hlavné priority.
Navyše dosahovali nižšie rýchlosti a vo veľkých výškach sa ovládali náročnejšie. Medzi známe metly tej éry patrili Oakshaft 79, Moontrimmer či Silver Arrow. Každá z nich zanechala stopu na čarodejníckom trhu. Skutočná revolúcia prišla v roku 1926. Bratia Bob, Bill a Barnaby Ollerton založili spoločnosť Cleansweep Broom Company.
Ich model Cleansweep One vstúpil do sériovej výroby a okamžite zaujal zákazníkov. O tri roky neskôr vznikla firma Comet Trading Company. Randolph Keitch a Basil Horton predstavili metlu Comet 140 s patentovaným brzdným kúzlom Horton-Keitch. Nasledujúce roky priniesli tvrdú konkurenciu medzi značkami Cleansweep a Comet. Situácia sa zmenila až v roku 1967.
Na scénu vstúpila spoločnosť Nimbus Racing Broom Company. Metly Nimbus spojili spoľahlivosť, rýchlosť a jednoduché ovládanie. Práve preto si získali obľubu metlobalových tímov naprieč Európou. Súčasťou histórie je aj spoločnosť Universal Brooms Ltd. Kedysi patrila medzi významných výrobcov. Čelila však finančným problémom a tak skončila v roku 1978.
Lacnejšie metly prešli ďalším očarovaním
Koncom 19. storočia prešli lietajúce metly ďalšími technickými úpravami. Podľa odborníka Albieho Weekesa fungovala väčšina modelov spoľahlivo pri nízkych výškach. Vo väčšej nadmorskej výške sa však často objavovali problémy so stabilitou a rýchlosťou. Weekes preto vyvinul nové očarovania určené na vylepšenie lacnejších metiel.
Podobne ako pri úpravách automobilov však každý zásah vyžadoval presné nastavenie. Testovací jazdec ocenil lepší výkon, no zároveň spomenul mierne vibrácie. Okrem toho metle chýbala vyššia rýchlosť. Pri niektorých zákrutách navyše zatáčala viac doľava a pri klesaní vydávala jemný svišťavý zvuk. Nie všetci čarodejníci podporovali podobné inovácie.
Niektorí sa totiž obávali, že zásahy do overených konštrukcií môžu priniesť viac problémov než výhod. Weekes však zastával opačný názor. Kvalitná metla podľa neho prinášala jedinečný pocit slobody a zároveň predstavovala výsledok tvorivého remesla. Postupom času vlastnila lietajúcu metlu takmer každá čarodejnícka domácnosť v Británii.
Nadšenci sa o svoje modely starali pomocou špeciálnych servisných súprav. Zatiaľ čo v Európe dominovali metly, v Ázii a na Blízkom východe získali popularitu lietajúce koberce. Britské zákony ich však zakazovali, pretože patrili medzi predmety spojené s muklovským svetom. Napriek rozmachu sériovej výroby pretrvával záujem aj o ručne vyrábané metly.
Funkcie, kúzla a detaily čarodejníckych metiel
Lietajúce metly disponovali viacerými vlastnosťami, ktoré ovplyvňovali výber zákazníkov. Dôležitú úlohu zohrávala rýchlosť, obratnosť, stabilita, výdrž aj pohodlie počas letu. Každý model preto ponúkal odlišné prednosti a slabšie stránky. Napríklad Oakshaft 79 vynikal stabilitou, no v obratnosti výrazne zaostával. Práve preto si ju metlobaloví hráči nevyberali.
Na výsledný výkon vplývali aj použité materiály. Podobne ako pri čarovných prútikoch zohrával významnú úlohu druh dreva. Oakshaft 79 využíval masívnu dubovú rukoväť určenú na dlhé lety a silný vietor. Firebolt naopak ponúkal viac možností prispôsobenia. Brezové vetvičky podporovali rýchle stúpanie, zatiaľ čo lieskové zlepšovali presnosť zákrut.
Firebolt obsahoval kovové prvky vyrobené škriatkami, ktoré zvyšovali jeho stabilitu a bezpečnosť. Metly zároveň vykazovali určitú mieru vlastnej „osobnosti“. Dokázali totiž reagovať na jednoduché hlasové pokyny. Po vyslovení príkazu „Hore!“ okamžite prileteli k svojmu majiteľovi. Počas storočí získavali metly čoraz pokročilejšie očarovania.
Najstaršie modely zvládali len let vpred, stúpanie, klesanie a zastavenie. Moderné verzie však ponúkali pohodlné odpruženie, kontrolu vibrácií či ochranu proti zlomyseľným kúzlam. Niektoré modely sprevádzali chýry o spojení s temnou mágiou. Medzi najznámejšie patrili Dark Lightning a Yew Weaver. Pravdivosť týchto tvrdení však nikdy nezískala jednoznačné potvrdenie.
