Existujú zbierky, ktoré nečítate kvôli dokonalosti, ale kvôli tomu, že v nich vidíte zrod niečoho veľkého. Práve takou je zväzok Dezertér v domě, ktorý u nás vydáva Crew a v ktorom sa pred nami rozprestiera dvanásť raných poviedok jedného z najvýraznejších autorov modernej hororovej mangy.
V prvom rade si povedzme, čo vlastne držíte v rukách. Zväzok má 392 strán, prináša ho vydavateľstvo Crew v brožovanej väzbe a čiernobielej tlači, pričom o preklad sa postarala Anna Křivánková. Poviedky pochádzajú z prelomu 80. a 90. rokov, teda z obdobia, keď Džundži Itó ešte len vstupoval na scénu a hľadal si vlastný rukopis.
Rané roky majstra, ktorý ešte len brúsil svoje pero
Kontext začiatkov dáva knihe jej zvláštne čaro. Nedostávate tu vybrúsené majstrovské dielo z vrcholu autorovej kariéry, ale laboratórium, v ktorom sa pripravovali všetky ingrediencie, ktoré neskôr preslávili jeho najznámejšie série.
Vidíme tu prvé pokusy o body horror, prvé nervózne panely s deformovanými tvárami aj prvé zápletky, kde sa celá komunita správa nepochopiteľne a jediný normálny človek uprostred nej postupne stráca pôdu pod nohami. Okrem toho tu badať dokonalý zmysel pre pointu, ktorý autor nezískal až časom, ale mal ho od začiatku.
Titulná poviedka, ktorá vás nepustí
Nosným kúskom zbierky ostáva príbeh o vojakovi, ktorý zbehol z armády a ukryl sa u cudzej rodiny. Vojna sa medzitým skončila, no rodina mu to neprezradí a nechá ho žiť v pivnici ďalších osem rokov, uväzneného nielen v štyroch stenách, ale predovšetkým vo falošnej realite, ktorú mu jeho hostitelia každý deň starostlivo dopĺňajú.
A práve tu Itó ukazuje, čo vie najlepšie. Hrôza tejto poviedky totiž nepramení z ducha ani z monštra, ale z ľudskej pomstychtivosti, ktorá sa nechá dozrieť ako víno. Autor nás krok za krokom vedie k odhaleniu, prečo sa jednotliví členovia rodiny správajú tak, ako sa správajú, a každé nové vysvetlenie pridá k celku ďalšiu vrstvu nepríjemnosti.
Napätie tu nekričí, ale tichučko rastie, až vás pri závere zamrazí. Ak máte prečítať z tejto knihy jedinú vec, nech je to práve táto.
Dvanásť brán do rôznych podôb desu
Naopak, zvyšné poviedky ponúkajú prekvapivo širokú škálu polôh a práve v tejto pestrosti spočíva ich sila. Stretnete tu mladú ženu s neobvyklými gastronomickými sklonmi, ktorá zistí, že jej hostiteľ ju v tomto koníčku bez problémov tromfne. Inde sledujete chlapca, ktorý sa zúfalo bráni spánku, lebo sa obáva toho, čo si nárokuje jeho telo na druhej strane sna.
Ďalšia poviedka rozohráva motív dievčaťa, ktoré si vie meniť vlastnú tvár, a jedna z najznámejších pracuje s vlasmi ako s vlastnou, samostatne uvažujúcou bytosťou. Popri tom sa autor opakovane vracia k jednej téme, a tou je vzťahová tragédia.
Zrada, posadnutosť, zanedbanie, šikana aj rodičovská krutosť, to všetko tvorí motor jeho hrôzy oveľa častejšie než nadprirodzeno samotné.
Nadprirodzené prvky tu fungujú skôr ako zosilňovač emócie, ktorá už v postavách dávno bublala. Upozorňujeme však, že niekoľko poviedok pracuje s témou samovr*ždy a domáceho násilia priamo a bez okolkov, takže citlivejší čitatelia nech k nim pristupujú s vedomím, do čoho idú.
Kresba, ktorá ešte hľadá svoju tvár
V oblasti vizuálu musíme byť úprimní. Ak poznáte Itóa z jeho neskorších, takmer chirurgicky precíznych kníh, tunajšia kresba vás najprv zaskočí. Linka pôsobí hrubšie a rozkolísanejšie, kompozícia miestami stráca istotu a tváre postáv sa nie vždy držia rovnakej podoby.
Napriek tomu funguje presne tam, kde má. Autor už vtedy vedel, ako vystavať jeden jediný panel tak, aby vám ostal v hlave ešte dlho po zatvorení knihy, a ako pomocou čiernej plochy a šrafúry vytvoriť pocit, že sa v rohu miestnosti niečo pohlo.
Práve tento kontrast medzi neistou rukou a istým inštinktom robí zo zbierky fascinujúci študijný materiál. Sledujete, ako sa rodí štýl, ktorý neskôr ovplyvní celý žáner.
Slabiny, ktoré si nezastierame
Na druhej strane by sme vám neposlúžili, keby sme knihu vydávali za bezchybnú. Niektoré poviedky sa opierajú o zvraty, ktoré prichádzajú príliš rýchlo a nemajú čas dozrieť, a postavy sa občas správajú spôsobom, ktorý slúži skôr zápletke než vnútornej logike.
Jeden alebo dva kúsky zostávajú výrazne slabšie než ostatné a vy ich po dočítaní pravdepodobne zabudnete rýchlejšie, než by ste chceli.
Navyše tu chýba akýkoľvek sprievodný aparát. Ani doslov, ani informácie o pôvodnom vydaní jednotlivých poviedok, hoci práve tie by čitateľovi pomohli zorientovať sa v chronológii autorovej tvorby. Pri zbierke, ktorá stojí a padá na svojej historickej hodnote, ide o zbytočne premárnenú príležitosť.
Pre koho zbierku odporúčame
Napokon sa dostávame k jasnému stanovisku. Ak ste sa s Itóom ešte nestretli, začnite radšej jeho slávnejšími sériami a k tejto knihe sa vráťte neskôr. Naopak, ak už jeho tvorbu poznáte a chcete pochopiť, odkiaľ jeho hrôza vlastne vyrástla, dostávate presne ten materiál, po akom ste túžili.
Rovnako ju odporúčame vám, ktorí máte radi krátke formy a oceníte možnosť prečítať si jeden ucelený desivý príbeh počas cesty domov. Zbierka totiž funguje výborne na dávky a nevyžaduje od vás, aby ste sledovali rozvetvenú mytológiu.
Hodnotenie a záverečné slovo
Za tím Dimanzie udeľujeme hodnotenie 3,5/5.
Dezertér v domě nie je vrcholom autorovej tvorby a ani sa o to nesnaží. Ponúka vám niečo iné, teda pohľad na okamih, keď sa z talentovaného začiatočníka stával majster, a pri tom vám mimochodom naservíruje jednu z najsilnejších poviedok o ľudskej zlobe, aké v mange nájdete.
Práve preto si toto vydanie od Crew podľa nás zaslúži miesto v knižnici každého, komu horor nie je cudzí.
