Neodpustiteľné kliatby v rámci série Harry Potter netreba nikomu viac predstavovať. Avada Kedavra, Imperio a Crucio – trojica zakázaných kúziel, ktorú využívali primárne smr*ožrúti. Existuje však ďalšia kliatba, ktorá by sa podľa mnohých Potteraheadov mala radiť medzi zakázané. Jej tvorcom sa stal samotný Severus Snape, ktorý ju pomenoval Sectumsempra.
Môžeme ju laicky pomenovať, ako kliatbu tržných rán. Prvýkrát sa objavila v 6. diele Harry Potter a Polovičný princ. Samotný Harry Potter nevediac, o aké kúzlo ide ňou zasiahol v boji Draca Malfoya. Potoky krvi sa valili miestnosťou, až kým neprišla záchrana v podobe jej stvoriteľa. Účinky kliatby sú natoľko smr*iace, že by si zaslúžila svoje miesto popri troch kliatbach.
Následne kliatbu vyvolal Harry Potter proti bytostiam Inferi v jaskyni, kde sa nachádzal horcrux. A poslednýkrát zaznela, keď ju povolal Severus Snape na Georgea Weasleyho, ktorý sa vydával za Harryho Pottera pri jeho prevoze z domova v Malých Neradostniciach. Od tohto momentu v príbehu neodznela – kto vie, čo za tým môže byť?
Jedna strana sa prikláňa k faktu, že po sm*ti Severusa kliatba zostala zabudnutá. Druhá strana sa však prikláňa k jej hrozivým účinkom, a tak sa jej použitiu vyhýbajú. A podľa tohto úvode už je zrejmé, o čom dnešný článok bude. Čo za kliatbu je Sectumsempra ? A ako je možné, že by mala byť na zozname neodpustiteľných kliatob?
Sectumsempra – Kliatba tržných rán
Kliatba tržných rán, známa ako Sectumsempra, patrí medzi najnebezpečnejšie kúzla z dielne samotného Severusa Snapea. Spôsobuje hlboké rany a zároveň vyvoláva silné krvácanie, ktoré ohrozuje život cieľa. Snape túto kliatbu vytvoril ešte počas štúdia na Rokforte, keď vystupoval pod menom Polovičný princ.
Už v mladom veku sa intenzívne venoval tvorbe vlastných kúziel, pričom niektoré slúžili na bežné účely, zatiaľ čo iné mali čisto bojové využitie. Napríklad kúzlo Muffliato pomáhalo pri nenápadnom rozhovore, ale aj Langlock či Dangling Jinx sa využívali v súbojoch. Sectumsempra však získala špecifické označenie, keďže ju autor určil výhradne proti nepriateľom.
Táto kliatba sa postupne zaradila medzi Snapeove charakteristické kúzla, čo potvrdil aj Remus Lupin. Presný čas jej vzniku síce neexistuje, avšak zmienka o nej sa nachádzala v jeho učebnici elixírov pre pokročilých študentov. Práve tam si ju neskôr všimol Harry Potter.
Zaujímavosťou zároveň zostáva, že Snape disponoval rozsiahlymi znalosťami temnej mágie už pred nástupom na školu. Sirius Black dokonca tvrdil, že mladý Snape ovládal viac kliatob než väčšina siedmakov. Práve táto kombinácia talentu, záujmu o temnú mágiu a kreativity viedla k vzniku kliatby, ktorá si získala rešpekt aj strach medzi čarodejníkmi.
Obmedzenia, protiúčinky a liečba
Účinky kliatby sledujú presnú dráhu pohybu prútika, preto každá chyba výrazne mení výsledok zásahu. Ak sa čarodejník pošmykne, kúzlo môže minúť cieľ alebo zasiahnuť niekoho nečakaného. Práve taká situácia nastala počas známeho incidentu Bitky siedmich Potterov, keď Severus Snape odsekol ucho Georgovi Weasleymu.
Kliatba síce dokáže poškodiť aj nemŕtve bytosti, napríklad Inferiov, no tieto tvory nevnímajú bolesť ani krvácanie. Preto sa jej účinok proti nim javí ako prakticky zbytočný, keďže im chýba fyzická reakcia. Liečba rán existuje, avšak vyžaduje rýchlu reakciu a presný postup. Zaklínadlo Vulnera Sanentur dokáže zmierniť krvácanie a postupne zaceliť poškodené tkanivo.
Prvé použitie spomalí krvácanie, ďalšie podporí hojenie a napokon odstráni najhoršie následky. Napriek tomu si zranený vyžaduje odbornú starostlivosť, keďže kúzlo nezaručuje úplné uzdravenie. Ak sa rýchlo aplikuje esenciálny extrakt z dittany, nemusia sa objaviť ani jazvy. Temná mágia však zanecháva trvalé následky, ktoré sa nedajú zvrátiť bežnými prostriedkami.
Oddelené časti tela znovu nedorastú, čo predstavuje zásadné obmedzenie liečby. Tento fakt potvrdzuje aj spomínaný prípad s Georgeom Weasleym. Pokus o použitie kliatby dokonca aj úplne zlyhal, keď sa ju pokúsil použiť Harry Potter proti jej tvorcovi Severusovi Snapeovi.
Kedy bola kliatba Sectumsempra použitá?
Kliatba Sectumsempra sa v dejinách čarodejníckeho sveta objavila vo viacerých dramatických momentoch, pričom každé použitie prinieslo vážne následky. Severus Snape ju počas Bitky siedmich Potterov nasmeroval proti smr*ožrútovi, ktorý ohrozoval Remusa Lupina. Následne však pri pohybe zaváhal, a preto kúzlo zasiahlo Georgea Weasleyho.
Tento omyl v ňom zanechal silné výčitky a zároveň ukázal nevyspytateľnosť kliatby. Harry Potter narazil na toto kúzlo v učebnici elixírov Polovičného princa, pričom jeho účinky nepoznal. Napriek tomu ho použil proti Dracovi Malfoyovi, čím mu spôsobil vážne zranenia a nebezpečné krvácanie. Situácia si vyžadovala okamžitý zásah, inak hrozili fatálne následky.
Okrem toho sa kliatba objavila aj pri strete s Inferi v jaskyni, kde ju Harry využil v snahe zastaviť postup nemŕtvych. Tieto bytosti však necítia bolesť ani stratu krvi, preto kúzlo neprinieslo očakávaný efekt.
Samotný názov Sectumsempra vychádza z latinčiny a nesie význam neustáleho rezania alebo trhania. Slová sectum a semper spolu vytvárajú obraz nepretržitého poškodzovania cieľa. Zaujímavé zároveň zostáva prepojenie so Snapeovým menom, keďže výraz „sever“ pripomína jeho krstné meno a dodáva kúzlu osobitý význam aj symboliku.
