V šedom svete, kde nie je dobro ani zlo také jasné, ako sa zdá, kráča muž so strieborným mečom na chrbte a jantárovými očami. Nie je hrdinom, no často ho tak volajú. Rovnako tak nie je človekom, no bojuje za ich prežitie. Nie je ani príšerou – hoci mnohí by s tým nesúhlasili. Volá sa Geralt z Rivie a jeho príbeh nie je o záchrane sveta, ale o prežití v ňom.
Geralt je zaklínač – nájomný lovec príšer vytvorený genetickými mutáciami, tvrdým výcvikom a životom v neustálom konflikte medzi príšerami a ľudskou krutosťou. Jeho postava je stredobodom jednej z najvýraznejších fantasy sérií 21. storočia – Zaklínač, diela poľského autora Andrzeja Sapkowského.
Okrem kníh sa Geralt stal legendou aj v hernom svete a vďaka seriálovej adaptácii si našiel miesto aj v popkultúre vo všeobecnosti.
Zrod zaklínača
Geralt sa narodil v období, keď čarodejky ešte zasahovali do osudu ľudí častejšie než dnes. Jeho matka bola čarodejka Visenna, no o otcovi sa len špekuluje – niektorí tvrdia, že išlo o vojaka Korina. Už ako malý chlapec bol odovzdaný do pevnosti Kaer Morhen, kde sídlia zaklínači školy Vlka.
V Kaer Morhen podstúpil Skúšku tráv, alchymistický proces, ktorému prežije len každý tretí chlapec. Geralt však prežil nielen túto skúšku, ale aj dodatočné experimenty, ktoré z neho spravili ešte silnejšieho a rýchlejšieho než ostatní. Vedľajším účinkom boli jeho ikonické biele vlasy – a tak sa zrodil Biely vlk (Gwynbleidd).
Jeho mentorom sa stal Vesemir, najstarší zaklínač, ktorý ho naučil nie len zabíjať, ale aj myslieť. Vesemir nebol len učiteľ, ale takmer otec. Vďaka nemu Geralt získal pevný morálny kompas – aj keď ho často musel skrývať pod vrstvou cynizmu.
Svet, kde morálka umiera
Zaklínači žijú v tieni civilizácie. Ľudia ich potrebujú, no zároveň ich nenávidia. Sú mutantmi, strojmi na zabíjanie, ktorí berú odmenu za to, čo iní považujú za posvätné či nečisté. Geralt však nikdy nebol len obyčajný lovec. Často sa ocitá v situáciách, kde si musí vybrať „menšie zlo“, alebo ešte horšie – medzi dvomi rovnako hroznými možnosťami.
Geralt cestuje po Severných kráľovstvách – svete plnom elfov, trpaslíkov, drakov, upírov, mágii, korupcie a vojnových konfliktov. Je to svet, kde hranica medzi príšerami a ľuďmi nie je vždy jasná.
Ženy jeho života a dieťa osudu
Aj keď Geralt pôsobí ako samotár, jeho život je hlboko prepletený s osudmi iných – najmä Yennefer z Vengerbergu a Cirilly (Ciri).
Yennefer, čarodejnica s fialovými očami a temperamentom, ktorý dokáže rozložiť impérium, je Geraltovou osudovou láskou. Ich vzťah je búrlivý, plný rozchodov, návratov, sarkazmu a nevyjadrenej nehy. Yennefer je ambiciózna, mocná a zároveň krehká vo svojej túžbe po materstve – túžbe, ktorá je pre čarodejky zakázaná.
Ciri je dieťa osudu – princezná z kráľovstva Cintra, ktorá sa stane Geraltovou adoptívnou dcérou. Ich puto je hlboké, bezpodmienečné a zásadne mení Geraltov život. Kvôli nej sa Geralt postaví kráľom, mágii aj samotnému osudu.
Knihy – Sapkowského filozofický epos
Andrzej Sapkowski začal príbehom Geralta v roku 1986, keď publikoval poviedku Zaklínač v poľskom časopise Fantastyka. Nasledovali zbierky Meč osudu a Posledné prianie, ktoré predstavujú svet, pravidlá a postavy. Tieto knihy sú mozaikou samostatných príbehov – často temných, niekedy humorných, inokedy tragických.
Potom prišla sága – Krv elfov, Čas pohŕdania, Krst ohňom, Veža lastovičky a Pani jazera. Táto románová séria sleduje útek Ciri, politické machinácie Severu a Geralta ako otca, nie len bojovníka. Sapkowski v týchto knihách brilantne kombinuje filozofiu, iróniu, brutalitu a ľudskosť.
V roku 2013 Sapkowski pridal aj prequelový román Búrková sezóna, ktorý ukazuje Geralta ešte pred udalosťami hlavných kníh.
Geralt vo videohrách – keď sa osud hrá
Svet Zaklínača ožil nanovo vďaka poľskému štúdiu CD Projekt RED, ktoré vydalo v roku 2007 hru The Witcher. Nasledovali:
The Witcher (2007)
Geralt sa prebudí bez pamäti v Kaer Morhen. Po útoku na pevnosť sa vydáva po stopách organizácie Salamandra. Hráč rozhoduje o jeho postojoch – morálka je opäť kľúčová.
The Witcher 2: Assassins of Kings (2011)
Geralt je obvinený z vraždy kráľa Foltesta. Sleduje stopu vrahov zaklínačov a zapletá sa do politických konfliktov medzi kráľmi, elfmi a mágmi. Hra má dva zásadne odlišné priebehy podľa rozhodnutia v polovici hry.
The Witcher 3: Wild Hunt (2015)
Herné majstrovské dielo. Geralt hľadá Ciri, ktorú prenasleduje mýtický Divoký hon. Svet je otvorený, plný voľby a následkov. S prídavkami Hearts of Stone a Blood and Wine ide o emocionálne i epické zakončenie Geralta ako hernej postavy.
Vedľajšie tituly a cameo výskyty:
Geralt sa objavuje aj v hrách ako Soulcalibur VI, Monster Hunter: World, Gwent či Thronebreaker.
Rozdiely medzi knihami a hrami
Zatiaľ čo Sapkowského knihy končia istým spôsobom uzavretím Geralta a Ciri, hry pokračujú v príbehu a predstavujú alternatívnu kontinuitu. Hoci hry nie sú oficiálne kanonické podľa autora, rešpektujú základné charakteristiky postáv a sveta.
Knihy:
- Viac filozofie, politík a diskusií o svete.
- Geralt je introspektívny, komplexný, často mlčanlivý.
- Vzťah s Yennefer je viac ambivalentný.
- Ciri je skôr stredom príbehu ako bojovníčkou.
Hry:
- Viac akcie, RPG mechaník, možností výberu.
- Geralt je formovaný hráčom – od romantických rozhodnutí po politické aliancie.
- Rozšírené univerzum – nové lokácie, frakcie, príbehy.
- Ciri je v treťom dieli jednou z hrateľných postáv.
Serialový Zaklínač pred Netflixom – poľský pokus, ktorý (ne)vyšiel
Ešte predtým, než sa Geralt dostal na Netflix, vznikla v Poľsku prvá televízna adaptácia s názvom “Wiedźmin”, teda Zaklínač. Vysielaná bola v roku 2002, pričom vychádzala z filmového projektu z roku 2001, ktorý bol následne rozšírený na 13-dielny seriál.
Geralta si zahral Michał Żebrowski, známy poľský herec s dramatickým výzorom, no produkcia doplatila na nízky rozpočet, nevyrovnaný scenár a kostýmy, ktoré sa stali terčom posmechu medzi fanúšikmi.
Hoci seriál čerpal priamo z Sapkowského poviedok a mal ambíciu priblížiť zaklínačský svet v rodnej krajine autora, jeho kvalitatívne spracovanie sklamalo. Samotný Sapkowski sa od projektu dištancoval a označil ho za „nešťastie“.
Dnes je tento seriál kultovým kurióznym kúskom – medzi fanúšikmi pre svoju úprimnú snahu, ale aj pre neúmyselný humor, ktorý vznikol z limitovaných technických možností. Napriek tomu zohral svoju rolu: bol vôbec prvým pokusom preniesť Geralta z papiera na obrazovku a pripravil cestu ďalším – už podstatne úspešnejším – adaptáciám.
Seriál od Netflixu – nový pohľad
Netflix adaptoval sériu do seriálu The Witcher, kde Geralta stvárnil Henry Cavill. Prvá séria adaptuje poviedky, druhá prechádza k románovej ságe. Seriál sa od kníh i hier výrazne líši – v štruktúre, dejovej línii aj charakteroch. Prijatie bolo zmiešané, no popularita Geralta a jeho sveta raketovo vzrástla.
Geralt – viac než len lovec príšer
Geralt z Rivie nie je len ďalší hrdina s mečom na chrbte. Je to postava, ktorá nám ukazuje, že aj vo svete plnom násilia, podvodu a bolesti sa dá žiť podľa vlastného kódu. Nezachraňuje svet – zachraňuje ľudí, ktorí si to nie vždy zaslúžia. Nevyniká silou – vyniká súcitom tam, kde by ho už nikto nehľadal.
Jeho príbeh nie je o tom, ako porazil draka alebo prekazil proroctvo. Je o tom, ako si v každej situácii, kde boli všetky možnosti zlé, vybral tú, ktorá najmenej ubližovala. Geralt nie je bezchybný. Robí chyby. Miluje zle, mlčí, keď by mal hovoriť, a hovorí, keď je už neskoro. Ale práve preto je taký silný – pretože je skutočný.
A možno práve preto sa k nemu toľkí z nás vracajú – do jeho sveta, jeho myšlienok, jeho rozhodnutí. Lebo hoci neexistuje vo svete nášho každodenného života, ukazuje nám, ako nestratiť človečenstvo tam, kde už ostatní dávno zabudli, čo to znamená.
V čase, keď hranica medzi dobrom a zlom býva zahmlená, Geralt zostáva symbolom tej neľahkej cesty medzi nimi – cesty zaklínača.
Autor článku: Matúš Takáč (@matus_crow)