Existujú príbehy, ktoré vás nevystrašia krikom, ale tichom. Práve takým je juhokórejské dielo Večeře s vrahem Lewellynem, kde sa hrozba tvári priateľsky, ponúka vám teplé jedlo a s úsmevom vám pomáha zháňať prácu. My, ktorí máme radi temné kriminálne zápletky aj pomaly rozohrávané vzťahy, sme si k tomuto stolu sadli s veľkými očakávaniami.
Prvý zväzok vydáva nakladateľstvo Crew, má 300 strán, brožovanú väzbu a plnofarebnú tlač. Scenár napísal autor vystupujúci pod menom Sumnagi, kresbu dodal ilustrátor Mukpu a o český preklad sa postarala Vladislava Mazaná.
Príbeh, ktorý sa zrodil na webe a dozrel na papieri
V prvom rade musíme povedať, odkiaľ tento titul prichádza. Séria vznikla ako digitálny komiks na motívy webového románu a až následne sa dočkala fyzickej podoby. Práve preto sa číta svižne, po stránkach vám oči kĺžu prirodzene a autor pracuje s farbou naplno, teda inak než klasická čiernobiela japonská manga.
Okrem toho vás hneď na úvod upozorníme na jednu podstatnú vec. Ide o titul so silnými BL prvkami, teda o príbeh, v ktorom sa medzi dvoma mužmi rodí príťažlivosť. Naopak, romantiku v obvyklom zmysle slova tu nehľadajte. Autor stavia vzťah na neistote, závislosti a podozrievaní, takže výsledok pripomína skôr psychologický triler než ľúbostnú drámu.
Štvrť, kde sa nikto nikoho nepýta
Dej sa odohráva v jednej z najchudobnejších štvrtí mesta a práve toto prostredie dodáva sérii jej dusnú príchuť. Autor buduje svet, v ktorom ľudia neriešia susedov, pretože majú dosť práce sami so sebou. Navyše tu prekvitá kriminalita, mŕtve telá sa objavujú v okolí takmer bez povšimnutia a polícia zjavne nestíha.
Veľmi rýchlo pochopíte, že chudoba tu neplní úlohu kulisy, ale motora celého príbehu. Práve preto pôsobia neskoršie rozhodnutia hlavného hrdinu logicky. Keď totiž nemáte peniaze, poriadnu prácu ani nikoho, kto by po vás pátral, zmenšuje sa vám priestor na to, aby ste si vyberali, komu budete dôverovať.
Shavonne, hrdina bez záchrannej siete
Dvadsaťdeväťročný Shavonne si privyrába ako ghostwriter a zarobí presne toľko, aby zaplatil nájom v maličkej izbe, ktorú dom hrdo označuje ako byt číslo 303. Vyrastal v detskom domove a po dosiahnutí určitého veku ho jednoducho pustili do sveta s tým, nech sa o seba postará sám. Odvtedy prežíva, nie žije.
Chválime spôsob, akým autor s touto postavou pracuje. Shavonne nepôsobí ako pasívna obeť, práve naopak, veci sa snaží riešiť priamo a čestne. Popri tom sa však potáca na hrane a jeho jediným skutočným priateľom ostáva doktor Fawkes, ktorý mu ponúka poriadne cynickú životnú filozofiu. Podľa nej sú zlí všetci ľudia a líšia sa len tým, voči komu to zlo obrátia.
Navyše ho niekto sleduje. Na dverách mu pribúdajú zdanlivo nevinné odkazy a číslo jeho bytu visí po každom návrate nakrivo. Tento detail funguje mimoriadne dobre, pretože presne vystihuje ten druh strachu, s ktorým na políciu nepôjdete, no aj tak vám nedá spať.
Lewellyn, otázka, na ktorú zatiaľ nedostanete odpoveď
Nový sused sa objaví na schodisku a robí niečo veľmi zvláštne, teda lúpe cibuľu. Robí to pravidelne, pokojne a s úsmevom, ktorý vás znepokojí presne toľko, koľko treba. Postupne Shavonna pozýva na večeru, stará sa o jeho zdravie, pomáha mu hľadať prácu a celkom otvorene s ním flirtuje.
Práve tu autor rozohráva svoju najsilnejšiu kartu. O Lewellynovi sa totiž dozviete len minimum a namiesto odpovedí vám pribúdajú ďalšie otázky. Prečo býva napriek zjavnému bohatstvu v najchudobnejšej štvrti? Prečo mu za nechtami ostáva špina? A je jeho šľachticky znejúce meno vôbec pravé?
Keď potom Shavonne počas osudnej večere objaví v susedovom byte mŕtvolu, príbeh sa zlomí do skutočne nepríjemnej polohy. Konfrontovať ho nemôže, na políciu si netrúfa a zároveň si uvedomuje, že Lewellyn je jediný človek, ktorý sa k nemu kedy správal slušne. Túto rozpoltenosť vnímame ako najlepšiu vec, akú prvý diel ponúka.
Kresba, ktorá mrazí viac než dialógy
Vizuálnu stránku hodnotíme jednoznačne najvyššie. Ilustrátor pracuje s tiesnivou atmosférou tak, že špinavé chodby, holé žiarovky a stiesnené izby pôsobia takmer hmatateľne. Naopak, v emočne vypätých scénach zbytočne nekričí, ale sústredí sa na tváre a na drobné gestá.
Práve kombinácia dialógov a obrazu vytvára najsilnejšie momenty celého zväzku. Nechýba ani premyslená práca s obálkou, ktorá tú istú scénu ukazuje z dvoch perspektív podľa toho, z ktorej strany sa na knihu pozriete. Takéto detaily oceníte, pretože prezrádzajú, že tvorcovia mysleli aj na knižnú podobu, nielen na posúvanie prstom po displeji.
Čo nám na prvom zväzku prekáža
Napriek všetkému nejdeme tvrdiť, že ide o bezchybný vstup do série. Prvý diel plní predovšetkým úlohu expozície a miestami sa citeľne vlečie. Autor rozdáva náznaky, predstavuje postavy a buduje svet, no na skutočné emocionálne vyvrcholenie tu zatiaľ nezostáva priestor.
Okrem toho vás môže zaskočiť pomalé tempo vzťahu. Ak od BL titulov čakáte rýchlu iskru, tu ju nenájdete. Napätie tu narastá po kvapkách a odmena zjavne príde až v ďalších zväzkoch. Práve preto by sme prvý diel odporúčali skôr trpezlivým čitateľom, ktorí si radi dávkujú záhadu pomaly.
Pre koho je dielo určené?
Ak vás lákajú temné kriminálne príbehy s psychologickým podhubím, sadnete si k tomuto stolu s chuťou. Rovnako si prídu na svoje priaznivci BL titulov, ktorí uvítajú, že autor stavia vzťah na napätí a nie na klišé. Naopak, ak hľadáte odľahčené čítanie alebo svižnú akciu, radšej siahnite inde.
Upozorňujeme aj na to, že séria pracuje s násilím, so samotou a s tiesnivými témami. Preto ju odporúčame dospelejšiemu publiku, ktoré si takéto ladenie vyhľadáva vedome.
Hodnotenie a záverečné slovo
Za tím Dimanzie udeľujeme hodnotenie 4/5.
Večeře s vrahem Lewellynem 1 nám ponúka výborne vystavané prostredie, sympaticky napísaného hrdinu a záhadnú postavu, ktorá vás bude prenasledovať ešte dlho po zatvorení knihy. Jeden bod si však odkladáme, pretože prvý zväzok zatiaľ len rozohráva partiu a odpovede necháva na neskôr.
Na záver teda hovoríme jasne: ak máte radi príbehy, kde sa dobrota a hrozba tvária úplne rovnako, tento titul si zaslúži miesto vo vašej knižnici. My si už teraz odkladáme miesto na poličke pre pokračovanie, pretože otázka z obálky nás neprestala prenasledovať ani po poslednej strane.
