Vzťahy medzi čarodejníkmi a muklami zostávajú v histórii Harryho Pottera zahalené tajomstvom. Napriek tomu niektoré náznaky podporujú teóriu o dávnej vojne medzi oboma skupinami. Podľa nej ich vzájomné nepriateľstvo kedysi prerástlo do otvorených a mimoriadne krvavých stretov. Takýto konflikt mohol následne zásadne ovplyvniť podobu celého čarodejníckeho sveta.
Čarodejníci a muklovia dnes predstavujú dve takmer úplne oddelené spoločenstvá. Navyše prísne pravidlá zakazujú čarodejníkom odhaľovať existenciu mágie pred obyčajnými ľuďmi. Podobné opatrenia však mohli vzniknúť ako reakcia na staršie násilie a prenasledovanie. Zároveň mohli chrániť obe strany pred opakovaním tragických udalostí z minulosti.
Voldemort otvorene nenávidel muklov a túžil po ich úplnom vyhubení. Okrem toho presadzoval nadradenosť čarodejníkov pochádzajúcich z rodín s údajne čistou krvou. Prvá čarodejnícka vojna však prebiehala bez verejného odhalenia mágie muklovskej spoločnosti. Preto ju nemožno považovať za otvorenú vojnu medzi čarodejníkmi a celým nemagickým svetom.
Nová teória preto smeruje do obdobia dávno pred Voldemortom a vznikom Sm*ťožrútov. Čarodejníci a muklovia sa vtedy údajne stretávali v brutálnych bitkách plných násilia. Navyše tieto boje mohli priniesť obrovské straty, strach a nenávisť na oboch stranách. Hoci priame dôkazy chýbajú, teória ponúka možné vysvetlenie dnešného prísneho utajovania mágie.
Vojna muklov a čarodejníkov
Fanúšikovská teória z Redditu spája bežné zaklínadlo „Abrakadabra“ so svetom Harryho Pottera. Podľa nej táto fráza pochádza zo sm*tiacej kliatby „Avada Kedavra“. Obe slovné spojenia totiž znejú nápadne podobne a zároveň súvisia s predstavou mágie. Práve táto podobnosť môže ukrývať pozostatok dávneho konfliktu medzi čarodejníkmi a muklami.
Teória predpokladá, že obe skupiny kedysi udržiavali omnoho užšie kontakty. Následne však medzi nimi mohla vypuknúť vojna sprevádzaná násilím, strachom a používaním sm*tiacich kúziel. Muklovia si preto mohli zapamätať najmä desivú kliatbu, ktorá za*íjala ich príbuzných. Postupom stáročí sa však výslovnosť menila a skutočný význam slov upadal do zabudnutia.
Navyše oslabené spomienky na čarodejníkov postupne prenikli do muklovských legiend, rozprávok a ľudových povier. „Avada Kedavra“ sa tak údajne zmenila na neškodné zvolanie „Abrakadabra“. Neskôr si ho osvojili javiskoví kúzelníci pri zábavných trikoch určených širokému publiku. Kliatba preto mohla časom stratiť význam a premeniť sa na symbol nevinnej mágie.
Takáto súvislosť zároveň naznačuje zámerné potlačenie spoločnej minulosti oboch svetov. Čarodejníci mohli muklom upravovať spomienky prostredníctvom kúziel, aby navždy ukryli svoju existenciu. Rovnako však mohlo ísť o prirodzené skreslenie spôsobené stáročiami kultúrnych a jazykových zmien. Výsledkom je vojna, ktorá sa dodnes skrýva priamo pred našimi očami.
Čarodejníci a úplné vyhladenie muklov
Ak čarodejníci a muklovia kedysi skutočne bojovali, nepriateľské prostredie mohlo podporiť vznik nebezpečných ideológií. Dlhodobé násilie totiž často vytvára predsudky, ktoré pretrvávajú aj mnoho generácií. Práve z podobného napätia mohli neskôr vyrásť myšlienky o nadradenosti čistokrvných čarodejníkov.
Voldemortova nenávisť voči muklom preto možno nevznikla úplne nezávisle od minulosti. Nedôvera, strach a odpor medzi skupinami sa mohli postupne prenášať z rodičov na deti. Naviac čistokrvné rodiny zrejme uchovávali príbehy o mukloch ako nebezpečných nepriateľoch mágie. Takéto názory mohli ovplyvniť Sm*ťožrútov a ich posadnutosť pôvodom čarodejníkov.
Skupina preto nepredstavovala iba zmanipulovaných nasledovníkov jedného krutého vodcu. Podľa tejto teórie Sm*ťožrúti pokračovali v odkaze fanatikov pochádzajúcich z dávnych vojnových čias. Ich dôraz na pokrvné línie, utajenie a vyhladenie muklov mohol odrážať staršie historické skúsenosti. Muklovia totiž údajne poznali existenciu mágie.
Dokonca vraj všetkými dostupnými prostriedkami bojovali proti čarodejníkom. Ak ich technológie predstavovali hrozbu, Voldemort mal zároveň dôvod útočiť skryto a opatrne. Obavy z obnovenia konfliktu môžu vysvetľovať aj prijatie Medzinárodného zákona o čarodejníckom utajení. Medzinárodná konfederácia čarodejníkov tento zákon prvýkrát podpísala v roku 1689.
Čarodejníci patria do folklóru všetkých muklov
Na dávny konflikt medzi muklami a čarodejníkmi neodkazuje iba zdanlivo nevinné slovo „Abrakadabra“. Viaceré prvky čarodejníckeho sveta totiž postupne prenikli do muklovských povestí, rozprávok a kultúrnych tradícií. Patria medzi ne najmä draky, škriatkovia, elfovia a samotná predstava nadprirodzenej mágie.
Podľa teórie môžu tieto príbehy vychádzať zo skutočných stretnutí, ktoré ľudstvo neskôr postupne zabudlo. Muklovia si údajne zachovali nejasné spomienky na bytosti a udalosti zo spoločnej minulosti. Postupom času sa však autentické zážitky menili na legendy, ktoré ďalšie generácie považovali za vymyslené. Čarodejníci tiež mohli používať pamäťové kúzla.
Chceli odstrániť nebezpečné poznatky o svojom spoločenstve. Napriek tomu niektoré útržky zrejme prežili prostredníctvom ústneho rozprávania a ľudovej predstavivosti. Temnejšiu stopu predstavuje nadávka „humusák“, ktorou Draco Malfoy urazil Hermionu Granger. Výraz označuje čarodejníka pochádzajúceho z muklovskej rodiny a zároveň útočí na jeho údajne nečistú krv.
Keď ho Draco vyslovil, študenti v Rokforte reagovali okamžitým pohoršením a silným znechutením. Takáto reakcia naznačuje, že slovo nesie mimoriadne bolestivý historický aj spoločenský význam. Nadávka preto nemusí odkazovať iba na moderné predsudky čistokrvných čarodejníckych rodín. Zároveň môže predstavovať pozostatok násilnej minulosti.
Je táto teória reálna?
Ak muklovia a čarodejníci skutočne proti sebe bojovali, najväčšiu záhadu predstavuje úplná strata spomienok na konflikt. Ľudstvo totiž nepozná žiadne jednoznačné záznamy, ktoré by potvrdzovali rozsiahlu vojnu proti používateľom mágie. Napriek tomu môžu stopy prežívať v starých legendách, rozprávkach a poverách.
Otázkou preto zostáva, kto alebo čo vymazalo skutočnú minulosť z kolektívnej pamäti. Jedno vysvetlenie ponúkajú pamäťové kúzla, ktoré dokážu zmeniť alebo úplne odstrániť spomienky. Čarodejnícke spoločenstvo ich mohlo použiť na muklov po skončení krvavého konfliktu. Týmto spôsobom by zároveň zabránilo ďalšiemu násiliu a obnovilo mier medzi oboma stranami.
Navyše vymazanie vedomostí o mágii mohlo ochrániť čarodejníkov pred pomstou aj novým prenasledovaním. Rovnako však vojna mohla prebehnúť tak dávno, že na ňu postupne zabudli obe komunity. Skutočné udalosti by sa následne premenili na nejasné mýty, ktorých pôvod už nikto nepozná. Ako pri Homérovej Odysei, historické prvky sa mohli premiešať s alegóriami a fantáziou.
Preto dnes nemožno spoľahlivo určiť, ktoré príbehy zachytávajú realitu a ktoré vznikli rozprávaním. Ministerstvo mágie každopádne presadzuje prísne pravidlá oddeľujúce čarodejnícky svet od muklovskej spoločnosti. Tieto opatrenia mohli reagovať na hony proti údajným čarodejniciam vrátane procesov v meste Salem.
