Vydavateľstvo Crew Comics siaha po ďalšom výnimočnom kúsku obľúbenej japonskej tvorby a my sa opäť raz tešíme, že môžeme čitateľom priblížiť dielo, ktoré presahuje ďalšie bežné žánrové zaradenie. Na plných 448 stranách, ktoré do češtiny s citom preložila Anna Křivánková, sa pred nami otvára príbeh presahujúci klasické vnímanie žánru.
Komiks Poison City od Tecuju Cucuiho nás totiž nezavedie len do sveta hororovej mangy, ale predovšetkým do zákulisia jej vzniku, kde sa tvorivá sloboda stretáva s tvrdou rukou cenzúry.
Tokio pred olympiádou, ktoré nepozná zľutovanie
Dej sa odohráva krátko pred olympijskými hrami v Tokiu, teda v období, keď sa celá krajina snaží predviesť svetu svoju najlepšiu tvár. Práve v tejto atmosfére sa rozbieha vlna prehnaného puritánstva, ktorá postihuje aj tlačené médiá.
Cucui pritom nekreslí abstraktnú dystopiu. Ponúka skôr realistickú, mrazivo uveriteľnú verziu Japonska, kde byrokracia postupne škrtí umeleckú výpoveď. Naša redakcia oceňuje najmä to, ako autor buduje túto atmosféru nenápadne a systematicky, bez zbytočného moralizovania.
Napätie tak nenarastá cez veľké gestá. Rastie skôr cez drobné, znepokojujúce detaily každodennej cenzúry.
Mikio Hibino a manga, ktorá sa stane terčom
Do centra príbehu Cucui stavia mladého autora menom Mikio Hibino, ktorý sa teší na vydanie svojej hororovej mangy s názvom Dark Walker. Tento moment radosti však rýchlo vystrieda znepokojenie, keď dielo upúta pozornosť posudkovej komisie.
Práve tu sa naplno prejavuje sila scenára, pretože Cucui nám umožňuje sledovať, ako sa z tvorivého úspechu stáva zdroj existenčného ohrozenia. Okrem toho oceňujeme, že Hibino nepôsobí ako dokonalý hrdina bez chýb, naopak, jeho neistota a strach robia postavu presvedčivou a ľudsky blízkou.
Autentickosť, ktorá sa nedá predstierať
Tecuja Cucui pritom nepíše o svete, ktorý by len povrchne naštudoval. Vychádza z vlastných profesijných skúseností s cenzúrou v japonskom vydavateľskom priemysle, a práve táto autenticita dodáva komiksu mimoriadnu váhu.
Čitateľ tak nezískava len fiktívny príbeh. Získava aj pomerne presný pohľad na to, ako fungujú posudkové komisie. Zisťuje, aké mechanizmy sa skrývajú za zdanlivo neutrálnym pojmom „ochrana verejnosti“.
Vidí tiež, akým spôsobom dokáže byrokracia postupne obmedzovať tvorivú slobodu. Vďaka tomu Poison City pôsobí skôr ako znepokojivá reportáž než ako čistá fikcia. Práve to považujeme za jednu z najsilnejších stránok celého diela.
Kritika, ktorá sa netvári ako kritika
V prvom rade musíme vyzdvihnúť, akým spôsobom Cucui buduje svoju spoločenskú kritiku. Nepracuje s explicitnými prejavmi, ktoré by pôsobili násilne alebo kazateľsky, ale skôr necháva udalosti hovoriť samé za seba.
Popri tom si všíma aj širšie súvislosti, napríklad to, ako mediálny obraz krajiny počas veľkých medzinárodných podujatí dokáže ovplyvniť aj oblasti, ktoré by sa na prvý pohľad zdali nesúvisiace, ako je práve vydávanie mangy.
Práve preto Poison City presahuje rámec bežného hororového žánru a stáva sa skôr sondou do fungovania modernej spoločnosti, ktorá si cení imidž viac než slobodu prejavu.
Vizuálna stránka, ktorá podporuje príbeh
Cucuiho kresba pôsobí čisto a funkčne, pričom sa nesnaží zbytočne upútavať na úkor príbehu. Naopak, autor využíva striedmy štýl na to, aby vynikla napätá atmosféra a psychologický tlak, ktorému hlavná postava čelí.
Tam, kde iné diela siahajú po explicitnom hororovom vizuáli, Cucui radšej stavia na neistote a náznaku, čo vzhľadom na tému cenzúry pôsobí takmer ironicky výstižne. Okrem toho sa mu darí prepájať jednotlivé scény tak, aby čitateľ neustále cítil rastúci tlak byrokratického aparátu, aj keď na stránke práve nevidí žiadnu priamu konfrontáciu.
Téma, ktorá presahuje hranice Japonska
Aj keď sa dej odohráva v konkrétnom historickom a kultúrnom kontexte, otázky, ktoré Poison City nastoľuje, majú univerzálny presah. Cenzúra, sebacenzúra aj tlak na umelcov, aby prispôsobili svoju tvorbu očakávaniam väčšiny, totiž nie sú výlučne japonským fenoménom.
Práve vďaka tomu dokáže komiks osloviť aj čitateľov, ktorí sa o japonskú spoločnosť bližšie nezaujímajú. Zaujíma ich totiž skôr otázka slobody umeleckého prejavu vo všeobecnosti. Naša redakcia si navyše všimla, že Cucui nedáva čitateľovi jednoduché odpovede.
Necháva ho skôr samého premýšľať nad tým, kde by mala ležať hranica medzi ochranou verejnosti a obmedzovaním tvorivej slobody.
Pre koho je komiks určený?
Poison City odporúčame predovšetkým čitateľom, ktorých zaujíma manga ako kultúrny fenomén. Rovnako osloví aj tých, ktorí hľadajú príbeh s presahom do spoločenskej kritiky.
Ak patríte medzi priaznivcov diel, ktoré kombinujú napätie s hlbšou myšlienkou, určite oceníte spôsob, akým Cucui prepája osobný príbeh mladého autora so širším spoločenským kontextom. Komiks zároveň poteší aj tých, ktorí sa zaujímajú o zákulisie vydavateľského priemyslu. Ponúka totiž pohľad, aký sa len tak v bežnej beletrii nenájde.
Hodnotenie a záverečné slovo
Za tím Dimanzie udeľujeme hodnotenie 5/5.
Tecuja Cucui v Poison City dokazuje, že aj pomerne úzko zameraná téma cenzúry dokáže vyprodukovať mimoriadne pútavý a hlboko znepokojujúci príbeh. Vďaka autorovej osobnej skúsenosti pôsobí dielo autenticky a naliehavo, pričom si zároveň zachováva aj čisto rozprávačské kvality, vďaka ktorým sa číta jedným dychom.
Práve preto si Poison City jednoznačne zaslúži miesto v knižnici každého, kto sa zaujíma nielen o mangu samotnú, ale aj o to, čo sa deje za oponou jej vzniku.
