Po definitívnej porážke Saurona a zničení jeho prsteňa moci sa spoločenstvo na čele s Aragornom vydalo do Minas Tirith osláviť víťazstvo. Pred bránami mesta čakal Faramir ako čerstvý správca Gondoru a chystal sa vzdať sa svojho úradu Správcu v prospech Aragorna ako budúceho kráľa po takmer 1000 rokoch. Aragorn zamietol Faramirovu rezignáciu a vyhlásil že úrad správcu bude pokračovať aj naďalej.
Faramir priniesol kráľovskú korunu z hrobky kde odpočívali králi Gondoru. Koruna tam ležala takmer tisíc rokov odkedy ju posledný kráľ Gondoru Eärnur nechal položenú na hrobe svojho otca Eärnila predtým, než vyrazil do Minas Morgul na duel s vodcom Nazgûlov, z ktorého sa nikdy nevrátil. Faramir sa hlasno opýtal ľudu Gondoru či chcú Aragorna za svojho kráľa na čo jednohlasne odvetili „Áno“.
Aragornove počiatočné kroky ako kráľa
Po korunovácii Aragorn vyhlásil Faramira za Princa z Ithilienu a Lorda z Emyn Arnen. Faramir tieto tituly s radosťou prijal a presťahoval sa aj s Éowyn do zeme Ithilien, ktorú dostal od Aragorna, nachádzajúca sa medzi riekou Anduin a Tieňovými horami. Aragorn spolu s Gandalfom našli v horách za mestom stromček, ktorý bol potomkom Gondorského bieleho stromu, rozhodli sa ho presadiť na vrchole mesta.
O pár dní neskôr dorazili do Minas Tirith Elrond a Arwen. Elrond odovzdal Aragornovi žezlo z Annúminas, dedičstvo jeho predkov z Arnoru pretože už si ho bol konečne hodný. Aragorn a Arwen sa zobrali o deň neskôr, z ich manželstva vzišiel syn Eldarion a niekoľko dcér. O necelý mesiac neskôr sa Aragorn zúčastnil na eskorte tela zosnulého Théodena. Bol pochovaný pred bránami Edorasu vedľa svojho syna.
Bezprostredne po pohrebe sa Aragorn vydal do Isengardu. Aragorn dal vežu Orthanc opraviť a navrátil tam aj Palantír, ktorý tam dlhé stáročia sídlil. Vo veži bolo odhalených veľa tajomstiev a pokladov. Ďalším krokom Aragorna bolo obnovenie rady Gondoru kde sa Faramir stal jeho hlavým poradcom. Aragorn spolu s Éomerom taktiež obnovili prísahy svojich predkov o nekonečnom spojenectve Gondoru a Rohanu.
Éomer sa vždy vydal tam po boku Aragorna do vojny. Bojovali najmä na východe a juhu proti zlým ľudom, ktorí boli po dlhé stáročia pod vplyvom Sauronovej zloby. Ľudí na juhu z oblasti Harad bolo celkom ľahké si podmaniť pretože oni túžili po miery a podvolili sa Aragornovej vláde. Horšie to bolo s ľuďmi z oblasti Rhûn, kde Sauron strávil omnoho viacej času a jeho vplyv tam mal stále veľkú silu.
Aragornova konsolidácia zjednoteného kráľovstva
V roku 15 štvrtého veku sa Aragorn spolu s Arwen vydali na sever. Severné kráľovstvo Arnor bolo už dlhé stáročia stratené. Aragorn mu navrátil jeho pôvodnú slávu a moc ešte z čias prvých kráľov z pred vyše 2000 rokov. Okrem znovu vybudovania miest ako Fornost a Annúminas, zozbieral svojich poddaných lesníkov, ktorí na Eriador dohliadali už dlhé generácie a pridelil im hodnosti a navrátil im ich starú vlasť.
Okrem obnovy Arnoru sa kráľovská dvojica stretla aj so Samom, Chichom a Pippinom. Kráľ Aragorn im udelil zvláštne tituly a dokonca ich aj presadil do rady starších Severného kráľovstva. Vyhlásil Grófstvo ako nezávislú krajinu, ktorá bola pod ochranou Aragornovho zjednoteného kráľovstva, a zakázal ľudom vstup do Grófstva bez súhlasu hobitov. Dokonca posunul hranice kraju až k vežiam Emyn Beraid.
V roku 20 štvrtého veku Aragorn a Arwen opustili hlavné mesto Arnoru, Annúminas, a pobrali sa naspäť na juh do Minas Tirith, hlavného mesta Gondoru. Aragorn povolal Gimliho a Legolasa do Gondoru a poprosil ich o pomoc s renováciou južného kráľovstva. Aragorn znovu vybudoval zruinovaný Osgiliath. Avšak titul hlavného mesta juhu mu nenavrátil, ten ponechal v Minas Tirith.
Čo sa týkalo Minas Ithil, ktoré vystaval ešte Isildur pred dávnymi vekmi, bolo posledné milénium známe ako Minas Morgul a pre ľudí bolo na dlhé veky vďaka hrôzam, ktoré sa tam stali neobývateľné a preto dal Aragorn príkaz aby bolo Minas Morgul zrovnané so zemou.
Aragornova neskoršia vláda a smrť
V neskorších rokoch Aragornovej vlády žili ľudia v jeho obrovskej ríši v miery a prosperite. V roku 63 štvrtého veku keď mal Aragorn 153 rokov dal poslať po Chicha a Pippina, aby mu doniesli, kópiu červenej knihy, do ktorej Bilbo a Frodo zaznamenali svoje príbehy. Pippin a Chicho úlohu splnili. Boli už veľmi starí a v Gondore zomreli. Aragorn ich dal pochovať so všetkými poctami medzi svojich predkov v Gondore.
Po smrti Chicha a Pippina vládol Aragorn ešte ďalších 57 rokov. V roku 120 štvrtého veku, keď mal Aragorn už 210 rokov, svoj život ukončil z vlastnej vôle. Nejednalo sa však o samovraždu. Aragorn mal totiž schopnosť svoj život ukončiť predtým než by jeho telo padlo. Arwen na Aragorna naliehala aby s ňou ešte ostal ale on nechcel čakať než pre neho príde smrť.
Aragorn odovzdal svoju okrídlenú korunu do rúk svojho syna Eldariona, ktorého považoval za zrelého na trón spojeného kráľovstva. Rozlúčil sa so svojimi deťmi a Arwen a pobral sa do hrobky kráľov kde si ľahol na svoj hrob a vydýchol naposledy. Arwen konečne pocítila horkosť osudu ľudí a z veľkým žiaľom sa pobrala na miesto kde sa vzdala daru Eldar a tiež ju postihol rovnaký osud ako jej milovaného.
