Počas sledovania obľúbenej čarodejníckej série filmov o Harrym Potterovi, takmer každému utkvelo v pamäti meno „Salazar Slizolin“. Jeho meno sa v knihách a filmoch začalo objavovať už od druhej knihy, ktorá niesla podtitul „Tajomná komnata“. Práve túto magickú miestnosť s baziliskom mal údajne stvoriť jeden zo zakladateľov Rokfortu, spomínaný Salazar Slizolin.
Salazar Slizolin (narodenie okolo roku 993) pochádzal z čistej čarodejníckej krvi, pričom sa preslávil svojou prefíkanosťou a neochvejnou odhodlanosťou. Často sa spomína v súvislosti s najväčšími čarodejníkmi svojej doby, keďže ovládal reč hadov (parselčinu), ale aj umenie legilimencie. Okrem toho patril medzi štyroch zakladateľov Rokfortskej školy.
Založil ju spolu s Richardom Chrabromilom, Helgou Bifľomorovou a Rowenou Bystrohlavovou. Jeho meno navyše nesie aj slizolinský internát. Preslávil sa však aj tým, že nedôveroval študentom z muklovských rodín, preto navrhoval ich vylúčenie z prijímania na Rokfort. Keď vyjadril tento názor ostatným zakladateľom, nesúhlasili s ním a absolútne odmietli jeho postoj.
Práve preto sa rozhodol školu opustiť, a už sa nikdy viac do Rokfortu nevrátil. Počas svojho pobytu na Rokforte naviac vytvoril Tajomnú komnatu a ukryl tam baziliska, čím pripravil pôdu pre svojho dediča. Ten mal raz očistiť Rokfort od muklovských študentov a splniť dávnu túžbu, aby školu navštevovali iba čarodejníci s aspoň jedným čarodejníckym predkom. Toto je príbeh Salazara Slizolina.
Detstvo a dospievanie čarodejníka čistej krvi
Salazar Slizolin vyrastal v rodine čistej krvi v Anglicku alebo Írsku, kde uzrel svetlo sveta v močaristom kraji. On aj jeho rodina ovládali vzácny dar hovoriť parselčinou, čo ho pevne prepojilo s hadmi.
Neskôr si vytvoril vlastný čarodejnícky prútik vyrobený z hadieho dreva s jadrom z rohu baziliska. Naučil ho jedinečnej schopnosti „uspať sa“ (po tomto rozkaze nefungoval), keď vydal rozkaz v haďom jazyku. Počas získavania vetvy pre prútik získal aj ďalšiu vetvu, ktorú následne ukryl na Rokforte a ochránil ju mocnou kliatbou.
Postupom rokov sa okolo tejto vetvy vytvorila legenda, pretože sila Slizolinovho prútika vzbudzovala úžas. Vďaka tomu sa vetva zmenila na kultový artefakt u tých, ktorí obdivovali jeho diela.
Salazar Slizolin, Godric Chrabromil, Helga Bifľomorová a Rowena Bystrohlavová
Salazar Slizolin založil Rokfortskú školu čarodejníctva a kúziel spolu s Richardom Chrabromilom, Helgou Bifľomorovou a Rowenou Bystrohlavovou. Členov vlastného internátu si starostlivo vyberal. Prednosť dával študentom so zdrojmi, odhodlaním a ochotou obchádzať pravidlá, navyše oceňoval znalosť hadieho jazyka. Rovnako prihliadal na prefíkanosť, ambície a čistotu krvi.
Symbolom jeho internátu sa stal had a farby predstavovali zelenú so striebornou. Ako profesor podporoval výučbu čiernej mágie. Jedného študenta poslal do katakomb Feldcroftu preskúmať artefakt so schopnosťou privolávať inferi. Túto skúsenosť zaznamenal do vlastnej Knihy zaklínadiel. Učil tiež neodpustiteľné kliatby, napríklad Imperius, ktoré vtedy zákon nezakazoval.
Zriadil tiež tajné Skriptórium prístupné len tým, ktorí hovorili hadím jazykom a dokázali použiť Cruciatus. Vnútri uchovával Knihu zaklínadiel opisujúcu jeho život a temné umenia. Tajomstvo Skriptória prechádzalo rodinou Gauntovcov celé generácie až do roku 1890, keď ho otvoril Ominis Gaunt so Sebastianom Sallowom a ich priateľom. Najznámejším jeho dielom sa stala Tajomná komnata ukrytá pod žalármi Rokfortu.
V komnate žil bazilisk, ktorého mohol ovládať len jeho dedič. V roku 1943 Tom Riddle komnatu otvoril a použil baziliska proti muklovským študentom, čo viedlo k sm*ti umrnčanej Myrtle. O mnoho rokov neskôr, v roku 1992, ju znova otvorila Ginny Weasley pod vplyvom denníka Toma Riddla. Nakoniec sa komnata zmenila na legendu, ktorú po tisícročí párkrát spomínal profesor Cuthbert Binns.
Odchod z Rokfortu
„Obávam sa, že nikdy nedosiahneme dohodu. Nedokážem presvedčiť ani jedného z nich, aby prijal rozum. Dúfal som, že Richard chápe moje myšlienky a vie, prečo musia mať študenti výnimočnú úroveň. No podľahol naivnej predstave, že muklovskí študenti zvládnu rovnaké veci ako čarodejníci z čistej krvi.“ — Úryvok zo Slizolinovho denníka.
Po založení Rokfortu a rokoch spolužitia začali medzi zakladateľmi narastať rozpory. Slizolin odmietal prijímať študentov z výlučne muklovských rodín, pretože im nedôveroval a považoval ich za nie vhodných učenia mágie. Snažil sa presvedčiť ostatných, aby prijímali iba čarodejníkov z čistokrvných alebo polovičných rodín. Ostatní zakladatelia však nesúhlasili, najmä Richard Chrabromil.
Napokon sa Slizolin a Chrabromil pohádali tak prudko, že Slizolin úplne odišiel zo školy. Avšak Tajomná komnata a bazilisk po ňom na Rokforte zostali. Na Rokfortskom hrade viseli aj portréty Slizolina, ktoré uchovávali jeho prítomnosť aj po jeho sm*ti. Jeden strážil tajnú skratku medzi predsieňou žalárov a bočnou miestnosťou pri Vstupnej sieni. Na otvorenie tejto cesty slúžilo heslo „Sm*teľná hrôza“.
Ďalší portrét sa nachádzal aj v riaditeľskej kancelárii ako súčasť galérie riaditeľov. Okrem toho sa Slizolin objavoval na rôznych kartičkách čokoládových žabiek, čím sa jeho odkaz ďalej šíril medzi čarodejníkmi.
Salazar Slizolin a Lord Voldemort
V roku 1943 Tom Riddle, „Slizolinov dedič“, otvoril Tajomnú komnatu, aby očistil školu od muklovských študentov. Ako sme už vyyšie uviedli, tento čin viedol k sm*ti umrnčanej Myrtle, ktorá sa neskôr vrátila ako duch. V roku 1993 Riddle opäť otvoril komnatu pomocou jedného zo svojich siedmich horcruxov, denníka. Fragment jeho duše v denníku ovládol Ginny Weasley a prinútil ju konať podľa jeho vôle.
Útočil na muklovských študentov, tentoraz však len skameneli, pretože jeho hlavným cieľom sa stalo prilákanie Harryho Pottera a jeho sm*ť. Salazar Slizolin vlastnil medailón s písmenom „S“, ktorý prechádzal rodom Gauntovcov. Merope Gaunt ho predala Caractacusovi Burkovi, neskôr ho odkúpila Hepzibah Smith, nadšená zberateľka starožitností.
Riddle jej medailón ukradol a premenil na horcrux, ktorý ukryl v pobrežnej jaskyni z čias mladosti. Regulus Black spolu s domovým škriatkom Kreacherom medailón z jaskyne získali, no Kreacher ho nedokázal zničiť. Následne zmizol z domu Blackovcov, pretože ho ukradol Mundungus Fletcher. Dostala sa k nemu Dolores Umbridge, ktorá tvrdila, že „S“ znamená Selwyn, čistokrvnú rodinu.
Napokon medailón získal Harry Potter a v zime roku 1997 ho Ron Weasley zničil Chrabromilovým mečom, čím zmizla jeho temná moc. V roku 1997 Voldemort, už ako Pán zla, uskutočnil Slizolinovu túžbu iným spôsobom. Ovládol Ministerstvo mágie a využil propagandu, aby muklovských čarodejníkov očiernil a vyhnal. Tvrdil, že Rokfort nepotrebuje triedenie, pretože postačia slizolinské symboly a farby.
Po porážke Voldemorta
Po porážke Lorda Voldemorta Harrym Potterom všetko padlo a Slizolinova vízia sa rozplynula. Aj po Voldemortovom páde však krvná línia Slizolina pokračovala cez jeho tajnú dcéru Delphini, ktorú splodil s Bellatrix Lestrange. V roku 2020 predstavovala poslednú známu dedičku tohto rodu.